Človek občas musí šliapnuť do hovna, aby si neskôr o to viac vážil čistotu. Tú elementárnu osobnú, ale aj čistotu slova, mysle a svedomia. Som len prostý amatérsky špekulant, ktorý sa rád zamýšľa nad niektorými javmi v našej spoločnosti. Nie som nikým podplatená, ani žiadnym iným spôsobom ovplyvňovaná, preto si môžem dovoliť mať svoj vlastný názor, hoci niekedy možno aj nesprávny. No budem si ho hájiť až do smrti, pretože je môj. Alebo až dovtedy, kým mi ho ktosi múdrejší a rozhľadenejší údernými faktami nevyvráti…
Som zásadne proti akémukoľvek druhu násilia, psychickému nátlaku alebo hrozbám. Nie, nemienim tu populisticky rozoberať detaily príšernej tragédie, ktorej piate výročie sme si nedávno pripomenuli, nešťastia na Zochovej ulici alebo nezmyselného útoku na Zámockej. Všetky sa už riešia kompetentnými orgánmi v trestno-právnej rovine. V prvom prípade išlo o objednanú vraždu cielene zameranú proti konkrétnym osobám, ktoré mohli pravdivými informáciami uškodiť skutočnému páchateľovi v pozadí, v druhom prípade o skutok opitého vodiča, v treťom o akt psychicky chorého indivídua. Avšak mňa v poslednom čase frustruje trochu iný problém spoločnosti: neustále sa stupňujúca názorová rozpoltenosť, bujnejúca nevraživosť a rastúca nenávisť medzi občanmi. A odrazu si nie som úplne istá tým, či sú na vine len naše rozhádané politické špičky. Nemajú náhodou aj dákych tých spolupáchateľov? Dôverných kibicov a prisluhovačov? Úplatných agentov a šepkárov? Jednoducho niekoho, kto z úzadia ťahá za povrázky a manipuluje s názormi mnohých občanov tejto spoločnosti…
Pochádzam z rodiny, kde každý deň začínal aj končil čítaním všetkej tlače. Dnes ja sama hneď po rannej hygiene a uvarení kávy siaham po mobile a na internete si prelistujem najnovšie správy, v televízii zas obsah teletextov. S čistým svedomím môžem preto vyhlásiť, že aktivitu všetkých pracovníkov takzvanej „piatej veľmoci“ si vysoko vážim. Či už ide o tradične píšucich novinárov, redaktorov alebo moderátorov. Mnohých poznám osobne, ďalších spoznávam cez médiá. A je mi veľmi ľúto, že v poslednom čase sa stávajú doslova obeťami doby, v ktorej momentálne žijeme. Sú pod paľbou. Hocijaký idiot si zmyslí, pod pláštikom anonymity ich verejne očierňuje, uráža, napáda, dokonca posiela výhražné listy s nemilými podarúnkami. Stali sa nedobrovoľnými terčami iba preto, že si konajú svoju prácu. Odhaľovaním páchateľov takýchto nechutností sa síce čo-to vyrieši, ale zďaleka nie všetko. Myslím si, že sa treba hlbšie zamyslieť nad príčinami tohto moderného zla, ale zároveň aj nad tým, ako ho postupne odstrániť…
Každý človek, ktorý sa vydal na tŕnistú cestu sprostredkúvania informácií širokej verejnosti má v rukách obrovskú moc. Avšak s tou mocou musí ruka v ruke kráčať aj zodpovednosť za napísané či vyrieknuté každučké jedno slovo – s prihliadnutím na jeho možné dopady na spoločnosť. Vyzerá to tak, že snáď volám po cenzúre? Ani náhodou!!! Správny výraz takéhoto konania je „autocenzúra“, keď si jedinec sám v sebe uprace a usporiada myšlienky. A až potom prezentuje relevantné fakty, dokonca aj osobné komentáre a následne nechá čitateľa alebo diváka utvoriť si svoj vlastný názor – bez primárneho podsúvania cudzích myšlienok. To je podľa mňa tá pravá, poctivá práca žurnalistov: presné citácie, ostrá kritika podložená nespochybniteľnými dôkazmi. No buďme k sebe úprimní: konajú tak všetci novinári? Žiaľ, nie. Ani zďaleka. Z rôznych dôvodov. Najmä však kvôli zvýšeniu čitateľnosti alebo sledovanosti či bulvárnemu zviditeľneniu svojho mena sa mnohí uchyľujú k až nechutným praktikám, neustálym atakom na najtemnejšie zákutia ľudskej atavistickej psychiky, k ich zneužívaniu. Nie, nielen podaktorí špičkoví politici sa uchyľujú k takýmto spôsobom, ale aj mnohí novinári. Všetci pritom vedia, ktorých z nich sa to týka, pretože najlepšie poznajú dané prostredie, v ktorom sa už roky pohybujú. A tomuto ja hovorím morálne spolupáchateľstvo schizofrenickej rozpoltenosti spoločnosti. Keď tí, ktorí môžu, nezasiahnu! A následky ich pasivity znášajú tí celkom nevinní…
Nedávno ma zo stoličky zdvihla tragická udalosť odohrajúca sa v obci Richnava. Aj s odstupom času musím oceniť vysoko profesionálny výkon pána redaktora z televízie Markíza. Stručne a jasne popísal fakty, nerozpitvával etnickú príslušnosť zúčastnených, zdržal sa akýchkoľvek emocionálnych prejavov. Predložil neúprosnú pravdu a zvyšok prenechal divákovi, nech si sám urobí svoje závery. Nikoho nepodnecoval k nevraživosti, tobôž nie až k nenávisti. Rovnako vysoko hodnotím prácu aj dohliadateľa čistoty a prípustnosti obsahu článkov blogerov denníka Pravda. Náš administrátor/ka nedovolí nijakému, hoci aj anonymnému prispievateľovi šíriť toxickú zlobu. Koná promptne a nepodlieha nijakému osočovaniu. Aj mne už svojím zásahom veľakrát zlepšil náladu, keď sa v debate objavili skutočne drsné osobné výpady namiesto vecných, kritických postrehov. A môžem s čistým svedomím povedať, že ako amatérsky nadšenec vonkoncom netuším, o koho ide, čiže ani nepredpokladám, že by mi mal prečo kryť chrbát. Iba sme jednoducho na jednej lodi. S totožným názorom: relatívna anonymita neznamená beztrestnosť. Bodaj by všetky anonymné príspevky každého média mali nad sebou rovnako prísneho a spravodlivého administrátora!
Vážené dámy a páni novinári, redaktori a moderátori, naozaj si veľmi vážim vašu /občas až/ strastiplnú prácu. No nazdávam sa, že aj vy môžete do značnej miery prispieť k upokojeniu rozbúrených vôd našej spoločnosti. Vyzývať na spoluprácu a dialóg, nie podnecovanie k vyhrocovaniu konfliktov medzi občanmi. Prečo napríklad vo väčšej miere nepozývate na diskusie naozaj múdrych sociológov alebo psychológov, ktorí nielenže dokážu zrozumiteľne vysvetliť príčiny nenávistnej rozpoltenosti našich občanov, ale dokonca sú schopní aj načrtnúť riešenia na zmiernenie, až úplnú elimináciu tohto negatívneho javu? Ide predsa o duševné zdravie celej našej populácie, duchovnú obrodu a očistu národa… Iste, aj mne sa „podarilo“ spraviť zopár prešľapov z dôvodu nedostatočne spracovaných záporných emócií, nedomysliac možné následky a súvislosti. No zo všetkých síl sa snažím napraviť. A ako sa v blízkej budúcnosti zachováte vy?
Ten prvý odstavec sa týka mňa alebo novinárov?... ...
Aj by som súhlasila s autorkou, ale ....99,5%... ...
Júúj ak by som mal vyčerpávajúco reagovať... ...
Niežeby som Ťa celkom pochopila, ale znovu si... ...
no a zasa chybka.Tak oprava https://cdn.sita... ...
Celá debata | RSS tejto debaty