olitat

V jednom pokračovaní skvelého seriálu o nezvyčajných domácich miláčikoch sa objavil aj príspevok o harmonickom spolužití veľhada s malým dievčatkom. Obrovský plaz s dieťaťom dokonca pravidelne spával v jednej posteli, bok po boku. Túlili sa k sebe, mojkali, dievčatko hada vrúcne objímalo a občas aj vybozkávalo, zatiaľ čo obrovský škrtič mu oplácal rovnakou mierou šteklivými lízancami dlhým rozštiepeným jazykom. Až kým … Až kým sa neozvali zhrozené hlasy expertov – herpetológov, aby okamžite ukončili to šialenstvo pomýlených rodičov. Hoci zo strany dieťaťa išlo o úprimný cit, zo strany fascinujúceho obrieho tvora istotne nešlo o veľkú lásku. Ten si len každý večer vymeriaval pomer dĺžky svojej a svojej malej paničky, aby neprepásol ten správny čas, kedy ju už bude môcť prehltnúť bez rizika, že by sa sám zadusil. A pusinky veru neboli pusinkami, ale sondovaním priestoru a aj prvými čuchovými ochutnávkami…

Musím uznať, že náš celým národom milovaný ctihodný hetero pán z Trnavy je veľkým hercom. Hádaj, čo! Stačí raz. Ale áno, už opäť nás potešil ďalšou zo svojich veľkolepých show, tentokrát ohľadne dvoch tém. Igor Matovič by proste nebol Matovičom, keby sa nemohol producírovať pred kamerami a natrčenými mikrofónmi. Nie veru, on by bez nich asi zahynul. A tak namiesto toho, aby na svojich stránkach desiatimi vetami podal stručné vysvetlenie, stoj čo stoj musí obťažovať plejádu novinárov a odkrajovať z vysielacieho času vizuálnych médií, ako aj z voľného času občanov, ktorí by ho mohli stráviť aj zmysluplnejšie. Ja som síce rozrobenú prácu neodložila nabok, ale aj mňa premohla zvedavosť. Pretože prvou témou malo byť objasnenie rozchodu s pánom Hegerom a druhou budúcnosť tých nešťastných slovenských MiGov…

Varovať ma mal už začiatok tlačovej besedy, v ktorej sa odvolal na základné heslo hnutia OĽaNO, s ktorým vstupovali do volieb: „Úprimne, odvážne a pre ľudí.“ Začnem od konca. Tie tri roky šialenstva boli pre ľudí? A, prosím pekne, pre ktorých? Akurát tak pre tých jeho vyvolených. Odvážne? To sa niekomu koná odvážne, keď je zároveň predsedom vlády, aj predsedom strany s najpočetnejším zastúpením z tých koaličných v parlamente. Prisámvačku, aj ja by som bola statočným gerojom, keby som mala pod palcom väčšinu pritakávajúcich poslancov a ministerstvo financií k tomu! A za náprotivok len totálne roztrieštenú opozíciu, ktorá si svojimi kritickými vystúpeniami častokrát viac uškodila, než aby jeho psychopatické nápady zastavila. Samozrejme, dotyčný pán si nemohol odpustiť svoje bežné táraninky ohľadne opozičnej mafie spolčenej s nacistami, Sulíkovho povalenia vlády, záchrany Slovenska pred zánikom demokratických hodnôt a tak ďalej. Obohratá platňa. Mňa zaujali iné skutočnosti. Tie, pri ktorých sa naplno prejavil jeho dvojdielny hadí jazyk. Vraj on sám nikdy z Hegera nerobil svoju bábku a nie je tým mužom zo zákulisia, ktorý by navrhol jeho odchod z hnutia. On sa ho len v decembri spýtal, či by si nechcel radšej založiť vlastnú platformu, keď vycítil odpor, kritiku, isté tajnostkárstvo a odcudzenie dovtedajšieho spoľahlivého partnera. Vraj kde mal Heger chváliť a pritakávať, tam strácal Matovičovu dôveru. Tak mu len dal úprimne na výber, či si dá skôr odrezať nohu, aby prežil a vymanil sa tak z okov, čo mu už evidentne nevyhovujú. /Nie veru, v nijakom prípade ho neovplyvňoval, tobôž zastrašoval!/ Heger sa rozhodol celkom sám! A ešte k tomu keď nesúhlasil s obedmi pre naše milované detičky zadarmo a 500-eurovými volebnými poukážkami! No napriek tomu chváli postup Edka Hegera, aj keď on sám by postupoval celkom ináč! No napriek tomu praje jeho novovznikajúcej strane z úprimného srdca len to najlepšie, hoci sa trochu Hegerovi čuduje, akých spolupracovníkov si do svojho tímu Demokratov vybral. Ľudí s takými pochybnými charaktermi…! Igor Matovič sa véééľmi teší na spoluprácu s nimi, i keď je zvláštne, že strana, ktorá neprešla riadnymi voľbami, v súčasnosti disponuje až piatimi ministerskými kreslami… A aby nikto neočierňoval hnutie OĽaNO, pretože v nijakom prípade nie je zodpovedné za totálny úpadok zdravotníctva, lebo na vine je pán Lengvarský, ktorému Heger schválil mzdové prilepšenia zdravotníkom – pozor! – proti Matovičovej vôli a za jeho neprítomnosti. A už vonkoncom OĽaNO nemôže za bačovanie a hospodárenie „od buka do buka“ na pozemkovom fonde, pretože pán riaditeľ bol nominovaný Eduardom Hegerom… Ale inak Matovič praje Demokratom veľa, veľa úspechov a z hĺbky svojej úprimnej duše víta vari až príliš liberálne zoskupenie medzi už osvedčenou politickou garnitúrou Slovenska!

A MiGy? Tie Matovič vybavil stručne: o tých by nemal rozhodovať ani parlament, ani vláda, ale len a len pani prezidentka. V krajnom prípade prostou zmenou Ústavy… Všimli ste si to aj vy? Ten chlap je ako posadnutý. Furt by len na tej našej ústave čosi prerábal! Ja iba dúfam, že tie prípadné úpravy by neboli podľa jeho geniálnych návrhov!

Matovičov jazyk je nepochybne rozoklaný. Kým jeho ľavá časť tvrdí jedno, tá pravá to vzápätí celkom popiera. Má až obdivuhodnú schopnosť v jednej vete súčasne pochváliť aj pohaniť, priať všetko dobré i ironicky zahanbiť, vyniesť do neba aj skritizovať pod čiernu zem, zbaviť sa osobnej zodpovednosti a podľa prevládajúceho smeru vetra ju prehodiť na niekoho iného, zbagatelizovať svoje vlastné chyby a zdôrazniť omyly druhých. Ja si len musím dať pozor na jeho prefíkanú dvojtvárnosť. Počas sudičkovskej nádielky sa mu úprimnosť zďaleka vyhla. Rovnako ako pri konaní veľhadov je potrebné dobre si rozmyslieť, či ide o láskyplný cit alebo o nenásytnú túžbu uchmatnúť čo najväčšiu korisť a nažrať sa do prasknutia…