olitat

Veľmi ma dráždi reklama, v ktorej krásne dievčatko zazerá na svojich vlastných rodičov ako na sériových vrahov iba preto, že sa mu zdá, že pri umývaní riadu plytvajú vodou. A čo ma podráždi, nad tým sa aj trošku zamyslím. Pouvažujem nad tým, či ma opäť niekto nezavádza, neťahá za nos, či až priamo neklame. Nie, nemienim sa tu zaoberať porovnávaním spotreby vody pri ručnom umývaní a čistením v umývačke. Mňa skôr zaujali širšie súvislosti, ktoré sa často nespravodlivo ocitajú v totálnom oute…

Súvislosti milujem. Pátrať po nich sa veľmi podobá na prácu špičkového investigatívca. Sú zaujímavé, dôležité i inšpirujúce. Takže – ako to je vlastne so skutočnou spotrebou vody umývačiek riadu? Pre jej pochopenie som si ju sama zadelila do troch kategórií: jestvuje primárna spotreba, sekundárna, ba aj terciárna /a možno aj ďalšie podkategórie, ale to by už bolo vari aj na takú špekulantku, akou som ja, priveľa/. Začnem samotným telesom umývačky riadu – jej softvérom a hardvérom. Tie je najprv nevyhnutné kdesi kýmsi vyrobiť, však? Každučký diel a dielik bolo potrebné spracovať tak, aby slúžili svojmu účelu. V prvom rade vydolovať bazálny materiál. A čože tak na to musíme použiť? Primárnu vodu v jej prirodzenom stave a energiu, na výrobu každého pôvodu / snáď len okrem veternej a slnečnej/ taktiež musíme sekundárne spotrebovať určité množstvo vody. Na dôvažok: v každom závode, či už v dobývacom priestore alebo spracovateľskom, sa pohybujú aj zamestnanci – tí terciárni užívatelia vody. Na vlastnú hygienu, aj udržiavanie poriadku na pracovisku. Pekne sa nám tá vodička míňa, že? Nuž, a keď už máme ten zázrak techniky u seba doma, sám od seba sa nepohne ani za svet. A čože ju zas asi tak rozparádi? Áno, idete na to správne! Je to elektrina – ten nemilosrdný sekundárny požierač primárnej vody. Všetky relevantné elektrárne /okrem vodných/ potrebujú dáky druh paliva, ktoré je opätovne potrebné najprv získať a spracovať. Zásadne s prispením tej nešťastnej vodičky. A znovu nezabúdajme na našich obetavých zamestnancov, čo by sa furt len umývali, osviežovali, imrvére behali na záchod, svietili a zohrievali sa…

Už teraz vám to ide na nervy? Aj mne. A to sme ešte ani zďaleka neskončili… Jedno umytie riadu v tej zázračnej mašinke trvá 30 až 180 minút – podľa zvoleného nastavenia cyklu. Po celý ten čas náš miláčik žerie prúd, nech aj hocijako úsporne vymakaný. Verím tomu, že samotná primárna spotreba vody umývačky riadu je skutočne zanedbateľná, pretože sa dá ľahko odmerať, a tak sa ňou ani nemienim zaťažovať. Lenže čo ešte patrí do jej vnútra? No predsa vhodný umývací prostriedok a leštidlo, čističe a likvidátori zápachu samotnej umývačky, rôzne soli. A tie sa zrodia ako? Časť je nevyhnutné vyťažiť, časť synteticky vyrobiť, spracovať, upraviť, zabaliť, vyexpedovať a tak ďalej. A znovu sa ocitneme takmer na začiatku našich úvah. Že na každý, každučký z týchto úkonov sa zase musí vynaložiť isté množstvo vody a v sekundárnom stave nemalé množstvo na spotrebovanú elektrinu. Zabudla som na niečo? Ahá, jasné! Na tých dvojnohých zúfalcov, ktorí sa nám tam znovu tmolia… A čo takto spomenúť si na čističky odpadových vôd, likvidátorov odpadu a … Až sa mi z toho trošku zatočila makovička!

Hoci by to bola nesmierne ťažká úloha, som si istá, že prepočet skutočnej spotreby vody vynaloženej na jednu umývačku riadu – od jej výroby až po prevádzku – by bol nesmierne komplikovaný, ale realizovateľný. Len by na to bolo potrebných veľa expertov z viacerých vedných a priemyselných odborov. Asi to zatiaľ nikomu nestálo za to. Ani sa nečudujem. No z mojich skromných laických úvah mi zreteľne vyplynula jedna prastará pravda: na tejto planéte naozaj všetko súvisí so všetkým…

Milujem pokrok vrátane všetkých technických vychytávok. V žiadnom prípade netvrdím, že sa máme vrátiť k umývaniu riadu pri potoku a na jeho odmastenie používať drhnutie pieskom. Dokonca ani netvrdím, že po poctivom výpočte so zohľadnením všetkých vstupujúcich činiteľov by umývačka dostala knokaut v súboji s tým šetrným ručným umývaním. Pravým dôvodom môjho zamyslenia sa je, aby sme nielen pri umývačkách riadu, ale v každom inom konaní či len myslení nezabúdali na existujúce súvislosti. Vždy sa dáke nájdu. Ak ich budeme sústavne ignorovať, napokon sa nám bolestivo zahryznú do zadku. Naozaj je potrebné uvažovať v širšom kontexte. Nedať sa balamútiť. Nenaletieť, nepodľahnúť prvému dojmu, čo sa nám tak lákavo ponúka. A keby sme ich dokázali správne prečítať, možno by sa aj to peknučké dievčatko z reklamy prestalo toľko mračiť…