olitat

Hoci mám mimoriadne rozvinutú bujnú fantáziu, nášmu celým národom milovanému ctihodnému hetero pánovi z Trnavy nesiaham ani po päty. A pravdepodobne by mi nepomohli ani takí velikáni fantasy literatúry, akými sú trebárs Jules Verne alebo pani Rowlingová. Maestro vizionár by nás všetkých spolu hravo strčil do vrecka. I keď predpokladám, že sa zrodil štandardným človečenským spôsobom, jeho ďalší evolučný vývoj do dospeláckej podoby zaručene štandardne neprebehol. Tipujem ho tak na darwinovskú premenu skokom s výrazným prispením zásahu mimozemšťanov. Už neraz som sa priznala k tomu, že nemám rada nálepkovanie či škatuľkovanie akéhokoľvek druhu ľudských jedincov, ale v jeho prípade by sa to ani pri najlepšej vôli aj tak nikomu nepodarilo. Maestro génius sa proste nezmestí do žiadnej krabičky typickej charakteristiky…

Skočím do toho viac-menej rovnými nohami. Jeden citát veľkého slovenského mysliteľa zo včerajších početných vystúpení: „My tú päťstoeurovú odmenu pre každého občana, ktorý sa zúčastní nasledujúcich volieb presadíme za každú cenu!“ Huch, to je ale slovo do bitky, však? I pustil sa do nej s vervou sebe vlastnou. V troch krokoch. Podaný návrh – takzvaný plán A – náš výnimočne súdny parlament zmietol zo stola. Nielenže návrh neprešiel, ale dokonca za neho nehlasovali ani všetci prítomní poslanci z hnutia OĽaNO. Niekto by to mohol považovať za totálne fiasko, ale to by Matovič nebol Matovičom, keby sa hneď po prvom neúspechu vzdal! Ojojój, to veru nie! On sa už pred hlasovaním vopred prichystal na možnú prehru a obdobný návrh podal ešte raz. Že bolo jeho konanie krajne neetické, až nezlučiteľné s dobrými mravmi? A kedy také niečo Matelkovi spôsobilo vrásky na čele? Čo nie je de iure zakázané, je predsa dovolené, no nie? Činí tak po celý svoj život, tak prečo by sa práve v Národnej rade SR mal obmedzovať?

Big Mr. Magic svojmu zaostalému národu zároveň už asi po stý raz vysvetlil, z akých peňazí mieni financovať ten svoj hazardný podnik. No predsa zo zdanenia nadmerných „vojnových“ ziskov nemenovanej firmy! Tak sa na to pozrime zblízka a trošku si zas zašpekulujme. Tie peniažky zatiaľ nemáme a tak skoro ani mať nebudeme. Vraj sa budú kumulovať tak 4 až 5 rokov. 500-eurovky však chce vyplácať hneď po voľbách. Zo všetkých strán ustavične počúvame, že nemáme na to, ani ono, tak než sa do rozpočtu priplaví tá mierne zapáchajúca daň, z čoho plánuje uhradiť prisľúbené volebné? To sa vtipne zadĺžime iba preto, aby sme tomu kvázi-ekonómovi urobili radosť? Nie je to trochu udreté na hlavu? V čierno-čiernom humore na to existuje pekná frázička: „Nekrič hop, keď nemáš nohy!“ Preklad: „Nesľubuj a nerozdávaj to, čo nemáš!“

V očakávaní ďalšieho knockoutu Igor Matovič včera predostrel hneď aj plán B. Už som na všeličo zvyknutá, ale až takú do neba volajúcu somarinu som od neho nečakala ani ja. Celému národu dal verejný prísľub, že do prípadnej budúcej koalície OĽaNO nevstúpi so žiadnou stranou, ktorá nebude súhlasiť s 500-eurovým príspevkom za volebnú účasť. Už som sa z tej šupy dokázala trochu pozviechať, tak si aj nad touto nečakanou delovkou môžem prevetrať šedé mozgové bunky. Znovu robí účet bez hostinského. Po prvé: neviem o tom, že by sa ostatní zúčastnení nejako zvlášť hrnuli do spolupráce s ním. Naopak, je celkom možné, že sa do parlamentu vôbec nedostane. Jeden prieskum vraví o 5-ich percentách, iný dokonca o troch. A Matovičova osobná obľúbenosť medzi pospolitým ľudom? Aj škoda hovoriť – prepadol sa až na samotný koniec rebríčka. Tak akú hodnotu má ten jeho verejný prísľub? Podľa mňa ani deravého groša! Rovnako ako mnoho predchádzajúcich… Samozrejme, ako obvykle vytiahol aj kartu ohľadne prieskumov pred poslednými voľbami. Lenže znovu akomak zabudol, prečo všetko dopadlo tak, ako dopadlo. V prvom rade sa voličská základňa nechala opiť rožkom, či lepšie povedané: falošnou rétorikou jeho rozoklaného hadieho jazyka. A v tom druhom – občania natoľko túžili po akejkoľvek zmene, že by volili aj čerta-diabla, len aby prišlo k náprave. Nuž, a veru sa aj dočkali! S trojsekundovou pamäťou akváriovej rybičky ten náš Houdini nad súčasnými prieskumami len veľkoryso mávol rukou…

Napriek tomu, že kompletnú mediálnu obec opätovne pourážal tvrdením, že sú všetci podplatení, tentokrát sa zúčastnení novinári nedali vyviesť z konceptu a zahrnuli ho zmysluplnými otázkami, ktoré na rozdiel od hlavného rečníka mali aj nejakú logiku. Jeho plán A bol beznohý, plán B bezruký, ale čo utajený plán C? Neprezradil nám ho. S infantilným úsmevom na tvári držal jazyk za zubami ako statočný partizán. Asi sa potrebuje poradiť s tými svojimi ufónmi. Žeby plán C bol nakoniec aj celkom bezhlavý? Nebolo by to prvýkrát…Všetky jeho včerajšie tlačovky a besedy som napokon zhodnotila výrazom: o ničom. Ozaj netuším, čo tým chce dosiahnuť. Popularitu nabetón nie, pretože populisti sú všetci jeho oponenti, ON v nijakom prípade! Alebo iba potrebuje naťahovať čas celkom idiotskými návrhmi, aby sa k slovu nedostali iné návrhy natoľko prepotrebných zákonov? To som ani nespomenula ten najnezmyselnejší ohľadne zníženia platov poslancov! Či ide o predvolebné zviditeľnenie sa? A aj vy ste si všimli, že mu akosi unikol fakt, že už dávnejšie nie je ani predsedom vlády, ani ministrom, ale iba radovým poslancom parlamentu? A aj tak by furt len o všetkom rozhodoval, dával a bral? A zobudí sa vôbec niekedy? Zopár perličiek z jeho táranín o tom veru nesvedčí. Vraj: „To viete, zem sa točí a občas sa aj zasekne, ako sa to už stáva, ale potom sa točí ďalej…“ Alebo: „Ak žiadna strana nebude súhlasiť s našou 500-eurovkou, budeme musieť vytvoriť koalíciu sami so sebou. Holt, aj to sa môže stať…“ A suprovka na koniec: „A vy by ste tým chudákom nevoličom nedopriali 500 eur na prilepšenie?!“ Wow! Veru ťažko povedať, kto z nás dvoch je skutočným chudákom…

Aj v súvislosti s obsahom tohto skromného článočka si neodpustím obrovskú záverečnú prosbu. Milí kritici a kritičky, ktorí ma osočujete z toho, že som podplatená agentka, nemohli by ste mi konečne prihrať dáky ten šikovný kontakt na prachatého sponzora? Žiaľ, ja sama žiadneho nepoznám a celkom by som privítala takú príjemnú spoluprácičku. Nielenže by som si úprimne zo srdca ďalej komentovala súčasné dianie na našej politickej scéne, ale zároveň by som si zdvihla aj životnú úroveň. A tomu sa hovorí: zabiť dve muchy jednou ranou. Niekedy proste stačí používať zdravý sedliacky rozum ….. Finito…..