olitat

To naše krpaté Slovensko nemožno nemilovať. Je divoké, energické, vášnivé, impulzívne, rozporuplné, dobré i zlé, čierne aj biele, ale hlavne prekrásne. Proste: pestrofarebné, nikdy nie nudné. A tak sa mi to páči. Podľa nemenovaného zdroja je v istých smeroch nielen premiantom Európy, no aj natoľko príťažlivé, že vždy má svetu čo ukázať. Iba sa mi zdá, že v poslednom čase toho neukazuje dosť. Dalo by sa aj omnoho viac…

Napríklad ma prekvapuje, že vzácne návštevy na najvyššej úrovni naša pani prezidentka nevodí na miesta, ktoré sú môjmu srdcu obzvlášť blízke. Veď čo by jej to urobilo, keby aspoň občas zišla z vychodených chodníčkov a zablúdila by aj do jednej z pobočiek sociálnej poisťovne, ktorá má v zozname aj moju maličkosť? Inde sa pýšia trápnym Disneylandom, my máme frekventovaný úrad umiestnený v suteréne pod točitým schodiskom. Viete si predstaviť, koľko zábavy sa na ňom dá zažiť? Predpokladám, že pani Čaputová by nemala žiadny problém elegantne zbehnúť dolu a vybehnúť zas nahor ako pružná laňka, hoci aj v lodičkách. Pravdepodobne by sa ani nezadýchala! A naši hostia? Nuž, ak by nás svojou prítomnosťou znovu poctila Jeho Svätosť, ľahká pomoc – statná osobná ochranka by mohla z prekrížených rúk vytvoriť provizórnu stoličku s istením spredu aj zozadu. Športovo zdatnejší jedinci môžu strmé klesanie prekonať štýlovejšie – skrbáľať sa na spôsob „kotúľ vpred“. Stúpanie hore zas odporúčam prekonať kolenačky pomocou podanej ťahacej ruky a tlačením vznešených zadkov zdola. Nemyslím, že by sa vzácni hostia sťažovali na sexuálne obťažovanie. Naopak, som si istá, že hlavne ich milosti ženského rodu by si to schuti užívali. No veď uznajte, nebola by to skvelá zábava?!

No pohnime sa konečne z Bratislavy a zamierme na východ. Aj tam mám svoje srdcovky, ktoré by bola škoda neukázať celému svetu! Na niektoré som skutočne až nehorázne pyšná. Nielenže taktiež poskytujú množstvo rozmanitej zábavy, ale aj dokonalý umelecký zážitok. Áno, tipujete správne, ak máte na mysli monumenty našej minulosti – takzvané ľudové skanzeny. Vari tým najpôsobivejším spomedzi nich je ten s názvom Luník IX. Tam by som pána pápeža už nevodila, pretože ho už videl, hoci ma trošku mrzelo, že mu domorodci nedopriali pohľad na tú krásu in situ, ale všelijakými modernými úpravami sa snažili zmeniť jeho stav. Zato by som tam pozvala všetkých ostatných hostí. Istotne by ocenili malebnosť pamiatky na časy dávno minulé, vyzdobené ľudovou tvorivosťou, názornými obrázkami, akým rozumie celý svet. Naturalistické vyobrazenia postupov zrodenia človeka je vskutku úchvatné. Michelangelo by sa prepadol od hanby…

Hoci som to pôvodne nemala v úmysle, nedá mi, aby sme vzácny kráľovský či prezidentský pár predsa len nezaviedli aj do nejakej tej školičky. A to presne vtedy, keď zástupca štátu bude okatým detičkám veľkoryso zadarmo rozdávať užitočné laptopy. A dokonca by som neváhala sledovať ich krátku púť do negramotných rodín. To nič, milé detičky, že ich nedokážete rozsvietiť, pretože u vás je čosi také ako elektrina neznámym pojmom. Niet za čím banovať. Veď keby sa aj hneď tie moderné obrazovky dúhovo sfarbili, boli by vám celkom na nič, lebo by ste z nich nerozumeli ani mäkké f, pretože sú v slovenčine a vy sa dorozumiete akurát tak len v rodnej rómčine alebo maďarčine. A tak iba pohladkáte príťažlivý lesklý povrch a odovzdáte ich svojim rodičom. A tí zas miestnemu úžerníkovi výmenou za fľašku rumu…

Aká by to však bola pohostinnosť, keby nezahrnula aj nejakú tú kultúrnu vsuvku, však? Ja by som tentokrát obišla prečačkané priestory a návštevu zaviedla na skvostné predstavenie, ktoré sa na Slovensku odohráva nepretržite, od rána do večera, s názvom: „Aký bol skutočný život v stredoveku?“ I keď predpokladám, že tie fajnové telíčka sú zaočkované proti všemožným pliagam, najprv by som ich od hlavy po päty preventívne zahalila do ochranných kozmonautických oblečkov. To viete, nie každý sa vie účinne vysporiadať so žltačkou alebo cholerou rovnako ako my. A nato by som ich už postavila pred niektoré z obrovských prírodných javísk, akých máme na Slovensku požehnane. Kulisy sú mimoriadne príťažlivé. Jedna vrstva odpadkov na druhej. Aj herecké výkony sú pozoruhodné. Drobní, polonahí beťári sa preháňajú po tých smetiskách a predstierajú, že sa hrajú. Najčastejšie po sebe hádžu zhúžvané plastové fľaše či prázdne konzervy, no nájdu sa aj takí výmyselníci, ktorí si z rôznorodých exkrementov uhnetú delové gule a následne sa vytešujú z rojov múch, čo sa z nich rozletia pri dopade na cieľ. To viete, v stredoveku boli hračky vzácnym artiklom … Ak by milých hostí už unavilo druhé či tretie dejstvo, majú možnosť sa osviežiť priamo na mieste činu. Len si musia počkať na dážď. Báthoryčka sa kúpala v krvi nevinných panien. V našich časoch už na tom netrváme. Každá návšteva má možnosť užiť si prepychový wellness á la Slovakia. Stačí zájsť do ľubovoľnej chatrče a cez deravú strechu sa nechať obmývať okyselenou sprchou. Viacnásobný efekt zaručený! Kvalitná depilácia a odstránenie starej pokožky v jednom kroku…

Vážená pani prezidentka Čaputová, sama vidíte, o čo pestrejšie a nápaditejšie by sme si mohli v budúcnosti uctiť naše vzácne návštevy pomazaných hláv z celého sveta. A ktovie, možno by sme tým urobili skutočnú dieru do sveta. Dosť bolo vzájomných výmen nepraktických suvenírov! Čo dôvtipnejší hostia by k nám mohli zavítať trebárs na bagroch či buldozéroch, ťahajúc za sebou nejaký ten veľkokapacitný kontajner na odpad, unimobunku alebo rovno ekologicky nezávadnú spaľovňu odpadov…

Áno, Slovensko je najkrajšia krajina sveta i priľahlého vesmíru. No mohla by byť ešte oveľa, oveľa krajšia…