olitat

Raz sa ma jeden veselý polointelektuál spýtal: „Čo by si robila, keby sa úplne prestali vyrábať cigarety?“ Na hlúpu otázku hlúpa odpoveď. “ No asi by som prestala fajčiť. A do týždňa by som skončila v urne. Príčina úmrtia: náhly prudký pokles hladiny nikotínu v krvnom obehu.“ Je to smutné, ale pravdivé. Som ťažká závisláčka. Nie je jednoduché si to priznať, no už dávno som zmierená sama so sebou, preto nemám problém priznať si svoje nedostatky. Ani sama pred sebou, ani pred okolitým svetom… Aby nedošlo k omylu: hneď na úvod čestne vyhlasujem, že tento môj skromný článoček má prispieť na podporu protifajčiarskej kampane, v žiadnom prípade nie naopak. Práve si idem nakadiť do vlastného hniezda. Úplne každá závislosť je škodlivá. Niektorá viac, iná menej. Tá moja prepukla odrazu, z prostej zvedavosti. Nezačala v partičke ako u väčšiny mojich kamarátov a známych. Dlho som odolávala každej ponuke. Až jedného dňa som podľahla. Tú prvú cigaretu som si zapálila osamote, dobrovoľne, ale bez plného pochopenia možných dôsledkov. Nezakrútila sa mi hlava, neprišlo mi nevoľno, nerozkašľala som sa, ale: okamžite mi to zachutilo. A to bol kritický bod mojej závislosti. Prekročila som Rubikon. Bodaj by mi pri tej „prvej“ mal kto plesnúť po ruke! Nestalo sa. Po prvej nasledovala druhá i tretia, až sa u mňa rozvinula plnohodnotná závislosť. Podotýkam, že som už mala viac ako osemnásť rokov a trebárs zastavenie rastu už nehrozilo… Poznám veľa typov fajčiarov. Chválim najmä tých takzvaných príležitostných, ktorí si raz za týždeň či dva jednu zapália – po dobrej večeri k dvojdecke vínka, alebo v spoločnosti pri výnimočných udalostiach. Tí evidentne nemajú sklon podľahnúť trvalej závislosti. Moja dobrá kamarátka dokázala stiahnuť celú krabičku, keď sme sa z času na čas pozabudli v dákej príjemnej krčmičke. A na druhý deň si na cigaretu ani nespomenula. Rovnako chválim tých, ktorí sa ustavične snažia prestať s týmto zlozvykom. Žiaľ, často neúspešne. Poznám muža, ktorý sa o to pokúsil. Zo dňa na deň to uťal. A potom bojoval. Statočne. Vravel mi, že nikdy neprešla ani hodina, aby nedostal chuť na cigaretu. Po štrnástich rokoch to vzdal a znovu si zapálil. Po štrnástich rokoch trápenia! Avšak mnohým sa to podarilo. Ja k nim nepatrím… Trúfam si tvrdiť, že od zrelého veku patrím do skupiny ohľaduplných fajčiarov. Nepotrebovala som oficiálne zákazy na to, aby som svojím návykom neobťažovala okolie. Na druhej strane zas nemám rada, ak niekto naruší moju komfortnú zónu. Jedného dňa som cestovala vlakom InterCity z Mníchova do Viedne. Vopred som si zakúpila miestenku do fajčiarskeho vagóna. Bolo to dobre vymyslené. Všetkých závislákov nahnali na jednu kopu, aby nemohli obťažovať ostatných cestujúcich a – všetci boli spokojní. Do môjho kupé si prisadol postarší pár z Londýna. Obaja boli veľmi milí – po úvodných zdvorilostných frázach si ma viac nevšímali. Zato ja ich áno. Keď ani po dvoch hodinách nezačali fajčiť, prikročila som k činu. Vytiahla som krabičku cigariet a s ospravedlňujúcim úsmevom som ukázala na tabuľku, ktorá dovoľovala hrešiť. Boli neskutočne zlatí. Okamžite sa mi oni začali ospravedlňovať, že sa pomýlili. A vycúvali von. Tomu hovorím korektné správanie! Konečne som si mohla zapáliť. Vďaka klimatizácii ani nebolo vidieť dym… Zážitkov by bolo veľa. Mám na čo spomínať. Kdesi som sa dočítala, že vďaka osvete podstatne klesol počet fajčiarov. Tomu len tlieskam. No na druhej strane sa prudko zvýšilo percento ľudí s inými, možno ešte horšími závislosťami: od ťažkých drog, cez alkohol, gamblerstvo či počítačové hry. Dnes ja likvidujem iba sama seba. Tí ostatní v rôznych formách škodia celému svojmu blízkemu i širšiemu okoliu… Akú úlohu v boji proti fajčeniu zohráva štát? Dovoľte mi od srdca sa zasmiať! Príkazy, zákazy, vyhradené miesta pre fajčiarov, krabičky oblepené nechutnými obrázkami, varovania typu: fajčenie spôsobuje impotenciu, rakovinu či vážne ohrozuje vaše zdravie? Keby to mysleli úprimne, už dávno by uzákonili absolútny zákaz predaja cigariet! Jednoducho by ich postavili mimo zákon, rovnako ako ostatné návykové a omamné látky. Kedysi dávno som sa dozvedela, že na krabičku vtedy veľmi populárnych Spárt za „nehoráznych“ 8 korún činili výrobné náklady 80 halierov. Ako sú na tom dnes? Netuším, ale pochybujem, že by sa ten pomer príliš zmenil. A všimnite si, že už desaťročia sa pri každej potrebe zalátať príjmy do štátneho rozpočtu okamžite vynorí návrh na zvýšenie cien cigariet /v menšej miere aj alkoholu/. Nikto z nás nejde do ulíc protestovať, pretože si dobre uvedomujeme, že ide o škodlivé potešenie. Mám obavy, že totálny zákaz fajčenia by pekelne rozhojdal a naštrbil našu ekonomiku. Preto sa vonkoncom neobávam, že by som sa ja ešte takého niečoho dožila. Hoci lekárske kapacity tvrdia, že náklady vynaložené na liečbu neduhov spôsobených dlhoročným fajčením vysoko prekračujú príjmy z predaja… Už niekoľko rokov dozadu pozorujem zvláštny úkaz. Pri každej kúpe väčšieho množstva cigariet dostávam zadarmo dáky užitočný podarúnok: jednorazové zapaľovače, termohrnčeky, uteráky, kuchynské váhy, difuzéry a kopu iných haraburdičiek. Tomu sa teda hovorí BOJ PROTI FAJČENIU V PRAXI! Ja sa veru nesťažujem, ale napriek tomu sa pýtam: kto a prečo ma takto odmeňuje za to, že som verná závisláčka? Komu na tom asi tak záleží? Už ste niekedy zažili, aby vám k rožkom, mlieku či cibuli zdarma prihodili milý darček? Ja teda nie! Tak o čo tu vlastne ide? Mám či nemám prestať fajčiť? Keď sa kompetentné orgány konečne rozhodnú, čo naozaj chcú, nech mi láskavo dajú vedieť… Keď dnes vidím niekoho, kto len začína fajčiť, dôrazne ho varujem, aby sa radšej vrátil z kratšej cesty, kým nie je neskoro. Obávam sa, že pre mňa už neskoro je. Vďaka ti, vážený pán Krištof Kolumbus, že si od indiánov priviezol aj tento nešvár! Máš to u mňa! Rada by som ešte upozornila tých, čo netrpia nijakou formou závislosti: z mojich predchádzajúcich slov nebudete rozumieť vôbec ničomu. A ani sa o to nesnažte. Buďte radi, že k nám, závislákom, nepatríte. Odsúdiť niekoho je predsa také ľahké! Omnoho ťažšie je snažiť sa pochopiť… Viac už nechcem zdržovať – potrebujem si ísť pofajčiť. Ktovie: možno to bude tá príslovečná posledná cigaretka môjho života… Donedávna som bola presvedčená o tom, že ma už hocičo nemôže prekvapiť. Môže! Hm, hm…