olitat

Okrem chronických záškolákov a literárnych ignorantov vari každý pozná historický román Aloisa Jiráska „Psohlavci“. Autor ako prvý použil tento názov vo význame chudobní, biedni a úbohí, ale zároveň hrdí a statoční chodskí strážni psi šumavských hraníc na obranu voči nepriateľom. Na ich symbolickej vlajke sa ocitla hlava psa… Ako obvykle, pôvodná postava psohlavca má korene celkom inde. Už v antickej literatúre sa vyobrazuje ako hrôzostrašný netvor s pätami obrátenými dopredu a nasadenou psou hlavou, ktorá nevie hovoriť, iba zlostne, nenávistne a zúrivo brechať… No existuje ešte najmenej jeden predstaviteľ tohto z latinčiny prevzatého pomenovania: had „psohlavec zelený“ z čeľade veľhadovitých. Vyskytuje sa v Južnej Amerike a vzhľadom i správaním je podobný pytónovi. Dorastá do dĺžky 1,5 až 2 metre a nie je jedovatý. Neusmrcuje hneď, ale škrtí a gniavi. Skvele sa orientuje v mútnych, kalných vodách. Na svoju korisť trpezlivo číha maskovaný korunami stromov. Útočí zo zálohy. Nuž, a podľa neoverených správ agentúry JPP sa v hojnom počte objavil už aj u nás…

V utorok pani prezidentka Čaputová oznámila verejnosti svoj úmysel viac nekandidovať do občanmi priamo volenej funkcie. Hoci ju z hĺbky duše chápem a rešpektujem jej rozhodnutie, v tom okamihu mi to prišlo nesmierne ľúto. Niekoľko minút som mala pocit, akoby som práve začala strácať čosi nesmierne vzácne, dobré. Spoľahlivého priateľa podobnej krvnej skupiny a zmýšľania v zásadných otázkach našich životov. Nech sa v blízkej budúcnosti udeje ešte čokoľvek, do môjho povedomia sa už natrvalo zapísala ako výnimočná osobnosť, prvá prezidentka hodná toho postu v porovnaní so všetkými predchádzajúcimi, vrátane aj tých česko-slovenských. Ako kultivovaná krásna dáma, elegantná aj v gumákoch a bez akéhokoľvek mejkapu, múdra, vzdelaná, rozhľadená, nesmierne pracovitá, uvážlivá, empatická, pokroková, riadiaca sa zdravým rozumom a pragmatizmom, nepodliehajúca vrtkavým emóciám či krátkodobej náladovosti. Na rozdiel od mnohých iných politikov ma nikdy ani nesklamala, ani neoklamala. Nikomu nešla po krku, nikomu sa nestrkala do zadku. Podľa jej vlastných slov nikdy nevládla, ale vždy len slúžila obyvateľom Slovenska. Na nijakú urážku, osočovanie, krivé obvinenia alebo pošpinenie jej dobrého mena tým našim psohlavcom ani raz neodpovedala protiúderom, ale zmierlivým pokojom a dôstojným stoicizmom, hoci oni len denno-denne dlávili jej hrdlo, nedali dýchať… Vraví sa, že doma nikto nie je Prorokom. Na pani prezidentku Čaputovú to sedí ako uliate. Práve sme začali prichádzať o dôležitú ceninu, ktorú nám závidí celý civilizovaný svet. Neznamená to síce, žeby princíp slušnosti dostal na frak, ale zaručene v boji s nenávisťou a zlobou práve utrpel škaredú jazvu, ktorá sa bude dlho zaceľovať. Zelená závisť a hadia žiarlivosť sú momentálne na vzostupe…

Ďalšou pochopiteľnou obeťou predvolebného boja sa stal predseda parlamentu, pán Boris Kollár, líder hnutia Sme rodina. Logickou preto, že jeho pozícia okrem iného môže ovplyvniť misku váh. Nech sa už v minulosti odohralo čokoľvek, považujem za priam nechutné vyťahovať na svetlo 12 rokov starú kauzu ohľadne jeho fyzického napadnutia osoby ženského pohlavia. Pán Kollár je už z rôznych dôvodov desiatky rokov pod drobnohľadom piatej veľmoci, ktorá ten nešťastný incident už azda tisíckrát poprepierala z každej strany, preto považujem tento typický psohlavecký výpad za riadnu špinavosť a zákernú hru najvyššieho rangu.

No nevynechali sme kohosi? Ale iste, našu momentálne úradujúcu vládu! Aj keď už pán Ódor i jeho páni ministri utŕžili zopár pomyselných buchnátov, nestálo to za reč. Keďže sú iba dočasne poverení bez ďalšej perspektívy zasahovania do politiky, sú prakticky nedotknuteľní. Takže – kto bude na rade ako ďalší mučeník, vhodný na výlov z kalných vôd a verejné ukrižovanie v záujme predvolebných machinácií? Čí hriech vypláva na povrch? Ja osobne tipujem, že pôjde o niektorú z mnohých celebrít, ktoré sa nepremyslene dali zlanáriť do neprehľadných šíkov vysokej politiky, netušiac, čo všetko ich tam čaká…

Jedno úslovie tvrdí, že v láske a boji je všetko dovolené. Nestotožňujem sa s týmto názorom. Ľudská zloba, ten nenávistne brechajúci príšerný netvor z hlbín pekelných, zelený psohlavec s pätami obrátenými vpred a s rozoklaným, falošným hadím jazykom, striehne na každého z nás. No zatiaľ čo na mňa dáky ten psohlavec vyleje celé vedrá špiny iba preto, že sa môj pohľad líši od toho jeho, „jediného správneho“, nič sa neudeje. Postačí sprcha a budem ako nová. Lež čo narobíš s umazaným svedomím? To veru nevydrhneš ani mydlom, ani kefou. Škvrna naveky zostane…