olitat

Dnes je veľmi populárne a výrazne preferované všetko a všetkých kritizovať, negatívne posudzovať, haniť, znevažovať či bagatelizovať – proste za každú cenu byť PROTI. Už si ani nespomínam, kedy som naposledy počula alebo čítala nejakú pochvalu, špeciálne na týchto stránkach. Znovu som sa rozhodla ísť proti súčasnému mainstreamovému prúdu: popularita – nepopularita, nikdy sa nevzdám svojho väčšinou pozitívneho náhľadu na svet. Nádej zomiera posledná… Včera som si uvedomila, že na Slovensku máme živú, nefalšovanú Matku Terezu v nohaviciach. V televíznom spravodajstve okrem iného vystúpila aj skutočná legenda nášho zdravotníctva: pán profesor MUDr. Vladimír Krčméry. V jeho veku, s jeho vedomosťami a praxou by už pokojne mohol odpočívať na vavrínoch. Stačilo by, keby organizoval, dohliadal, radil či len verbálne konzultoval s inými odborníkmi. Ale on nie! Aj naďalej vlastnoručne ošetruje chorých a biednych. Je všade tam, kde ho najviac potrebujú. Podrobnosti o jeho živote som si musela naštudovať na Wikipédii, pretože nikde inde som nenašla relevantné informácie o tejto pozoruhodnej osobnosti. Vedeli ste napríklad, že je odborníkom na tropickú medicínu, infektológiu a onkológiu súčasne? Okrem iného je aj vysokoškolským pedagógom, zakladateľom viacerých zdravotníckych a sociálnych zariadení na Slovensku, i humanitárnych misií v rozvojových krajinách. V roku 2006 sa naňho obrátil s prosbou o pomoc pán Slota, ktorému syn zomieral na maláriu. Ani v tomto prípade pán Krčméry nezaváhal. Zohnal správne lieky a chlapec sa vyliečil… Ja som pána profesora prvýkrát naozaj zaregistrovala až počas pandémie covidu. V každej diskusnej relácii vystupoval skromne, vysoko racionálne, bez zastierania nepríjemných právd. Avšak málokedy mu zmizol z tváre úsmev. A vždy, keď som ho zbadala na obrazovke, vedela som, že všetko napokon dopadne dobre. Vlieval do mňa až nepochopiteľný optimizmus…Keby som mala vymenovať všetky aktivity pána Krčméryho, nestačil by mi na to ani týždeň. Nepochopím, ako to všetko stihol. Ľudský život je krátky, ale mám dojem, že tento náš slovenský Leonardo ho zužitkúva na maximum. Pre dobro nás všetkých. Klobúk dolu, pán profesor! Som nesmierne vďačná, že som mala tú česť vás spoznať. Vysoko si vážim vaše doterajšie celoživotné dielo, vašu flexibilitu a obetavosť. Som šťastná, že ste náš! …Donedávna som bola presvedčená o tom, že ma už hocičo nemôže prekvapiť. Môže! Hm, hm…