olitat

Neprejde deň, aby ma nejaká správa či tvrdenie nezdvihli zo stoličky. Športu zdar! Zvyčajne to bez problémov predýcham a pokojne žijem ďalej, pretože stres neprospieva môjmu zdraviu. No s jedným vyjadrením sa nemenovaného usmiateho sopliačika sa akosi nedokážem vyrovnať. Jeho sebavedomá vetička ma vystrelila až kamsi do stratosféry. Jej znenie? „Samozrejme, že väčšina má oproti názoru jednotlivca zásadne vždy pravdu!“

Wow! TO AKO FAKT?! A mne okamžite napadli dve možné varianty jeho bezbrehej arogancie: buď je hlúpučký od prírody, alebo nemá nijaké životné skúsenosti. Či tak, či onak, jeho by som veru pred kamery viac neposadila. A už vôbec by som mu nedovolila vypúšťať medzi ľudí podobne smiešne bludy…

Každý človek je svojbytný organizmus. Nenapodobiteľný – či už telesne alebo mentálne. Dokonca ani jednovaječné dvojčatá nie sú vo všetkom totožné klony. Ak by ľudstvo odmietalo právo indivídua na opozičný názor, civilizácia by nebola tam, kde je. Po príklady netreba chodiť ďaleko. Nebyť mnohých tvrdohlavých zanietencov, ktorí sa odmietli podvoliť zákonom väčšiny, dodnes by sme sa nazdávali, že zemeguľa je plochá doska, okolo ktorej krúži slnko. Ani veľa objavov z oblasti vedy, techniky alebo medicíny by nikdy neuzrelo svetlo sveta. Iste, vo väčšom spoločenstve to ide ľahšie, to však ale nevylučuje, že občas aj ten osamelý povestný psí hlas do neba nedorazí. A znovu si pomôžem prastarou pravdou: výnimka potvrdzuje pravidlo. A že ich na svete je!

Milujem americký film „Dvanásť rozhnevaných mužov“, v ktorom porotcovia majú jednomyseľne rozhodnúť o vine či nevine páchateľa. V prvom hlasovaní sú jedenásti za a jeden proti. Podľa logiky nášho sopliačika sa ten dvanásty muž mal automaticky podriadiť názoru väčšiny. On však zaujal nekompromisný postoj, v ktorom napokon obhájil svoju pravdu. V závere filmu sa naopak všetci priklonia na jeho stranu…

Dobrým príkladom výnimiek z predpísaných tabuliek je vývoj každého dieťaťa. Jedna z mojich priateliek si pri novorodenej dcérke robila veľké starosti s jej prijímaním, respektíve skôr neprijímaním stravy. Bábätko bolo veľmi živé, s primeranými faldíkmi na tých správnych miestach, hoci spotrebovalo sotva polovicu odporúčaných dávok. Našťastie ju mala v opatere skúsená pediatrička, ktorá sa nedala zmiasť väčšinovým úzusom a kamarátku po dôsledných pravidelných vyšetreniach upokojila, že všetko je v poriadku. Malinké bábo si proste samo kontrolovalo potrebný prísun energií. Bez ohľadu na dáke tabuľky. Vyrástlo z nej krásne dievča – jedno z najzdravších, s akými som sa stretla…

A čo toľko skloňovaná zdravá výživa? Súhlasím, je to fajn filozofia pre väčšinu populácie, no opätovne existuje množstvo výnimiek. Jedna názorná za všetky: Sir Winston Churchill, bývalý britský politik Spojeného kráľovstva. Fajčil jednu cigaru za druhou. Denne vraj skonzumoval viac ako 4 litre tvrdého alkoholu /zvyčajne obľúbenej whisky, no nepohrdol ani vodkou/. Od narodenia mal miernu nadváhu, ktorá sa v strednom veku zvrhla až na ťažkú obezitu. Hýbal sa minimálne. A napriek všetkým predpokladom sa dožil viac než 90 rokov!

Ja sama sa považujem za jednu z najlepších názorných ukážok výnimiek z pravidiel „väčšiny“ . Hoci som rodičom často a rada vyčítala, že som po nich podedila iba ich zlé vlastnosti, musím uznať, že jednu z tých lepších daností si mimoriadne vážim: mám úžasný tráviaci trakt. Už odmalička som bola zľava-sprava kŕmená množstvom poučiek: keď vbehneš z rozpáleného slnka do bytu, nepi hneď ľadovú vodu, ale počkaj, kým trochu vychladneš. Samozrejme, že som neposlúchla a potajomky sa napila. Následky žiadne. Nepi po skonzumovaní kukurice, jablka, sliviek a čože ja viem čoho všetkého ešte. Jasné, napila som sa. Následky žiadne. Nikdy som si ani ovocie, ani zeleninu sama pre seba neumývala, z pečených kúskov som si zásadane vyberala tie najtmavšie. Následky žiadne. Surových vajec som pojedla toľko, že si ich množstvo netrúfam ani odhadnúť. Následky žiadne. Nikdy nebehaj naboso. Dodnes to robím. Následky žiadne…

Okrem iného som typicky „rozpoltená“ osobnosť. Rovnako milujem početnú bujarú spoločnosť, ako aj samotu v totálnej izolácii. Rozšafné míňanie sa u mňa strieda s obdobiami až paranoidnej šetrnosti. A v takých chvíľach nevyhadzujem plesňou napadnuté rožky, ale po drobnej škrabkacej úprave ich spokojne skonzumujem. Následky žiadne. Raz mi v chladničke uviazli biele jogurty. Zakaždým, keď som ich zbadala, som sa im milo prihovorila a presvedčila ich aj seba, že ešte nedozrel ich čas. A dni plynuli. Keď som sa konečne odhodlala zlikvidovať ich, zistila som, že sú rok a pol po záruke. Napriek tomu som ich skontrolovala. Neuveríte, ale nič im nebolo! Ani len charakteristická odstredená vodička napovrchu sa neobjavila, nieto ešte pleseň! Boli to najlepšie jogurty v mojom živote. Nie, výrobcu vám radšej neprezradím. Mohlo by sa to považovať za nedovolenú reklamu…Čosi podobné sa mi stalo s treskou v kelímku. Znovu v návale šialenej šetrnosti som vyhodnotila jej aktuálny stav a neodolala som, i keď bola pokrytá zelenomodrým povlakom, ktorý tam rozhodne nepatril. To bolo jedinýkrát, čo mi pred spaním preblesklo hlavou, či sa ráno ešte zobudím. Stalo sa. Zo dva razy ma prehnalo a – to bolo všetko. Nádherne mi prečistilo kanáliky a ešte týždeň som sa vznášala ako na obláčiku. Hja, čo by iného zabilo, mne urobilo dobre…Proste som vďačný kontajner, ktorý dokáže spracovať aj tie povestné hrdzavé klince!

Ďalších príkladov výnimiek z pravidiel „väčšiny“ jestvuje na tisíce. Stačí sa dobre poobzerať okolo seba. Sú tu a treba ich rešpektovať, individuálne posúdiť ich opodstatnenie, respektíve dôkaznú výpoveď, vhodnosť aplikácie. A pre prípadných zarytých vrtákov slovko na záver: nie, nemusíte sa báť prísť ku mne na návštevu! Okrem seba pri ostatných pozemšťanoch až fanaticky striktne dodržiavam pravidlá hry. Či už ide o hygienu, expiračné doby surovín alebo akékoľvek iné zásady prijaté civilizovanou spoločnosťou. To som len tomu namyslenému sopliačikovi túžila vysvetliť, ako veľmi sa mýli. Nie veru, väčšina ani zďaleka nemusí mať vždy pravdu oproti názoru a skúsenostiam jednotlivca… Howgh!