Čo sa sprvoti javilo ako takmer nesplniteľná úloha, to napokon nebude až tak veľmi zložité. Stačilo použiť starú osvedčenú vylučovaciu metódu, ktorá z môjho osobného uhla pohľadu eliminovala kopu neznámych premenných, a – riešenie je na svete. Zo šestnástich relevantných kandidátov mi zostala finálová štvorka vybratých kandidátov uchádzajúcich sa o moju priazeň v nasledujúcich voľbách do parlamentu. A ak medzičasom nebudú z neba padať traktory či iné potvory potvorské, na konci septembra sa budem rozhodovať medzi stranami či hnutiami: SMER-SD, HLAS-SD, Sme rodina a Progresívne Slovensko /s prihliadnutím na náhradníka SaS/…
Nebudem zapierať, pán Boris Kollár mi je sympatický, rovnako ako aj podstatná časť poslancov hnutia Sme rodina. Nestrkajú sa za každú cenu do popredia, neusporadúvajú osem tlačových besied do týždňa, svoje názory prezentujú jasne a kultivovane, len ak ich žurnalisti odchytia na chodbe, alebo ak sú pozvaní do televíznych diskusií. Z ostatných mesiacov neviem o nijakom škandále, ktorého by sa stali priamymi účastníkmi. Nenapádajú a neosočujú ostatných kolegov. V období po vyslovení nedôvery vláde bol pán Kollár ako predseda parlamentu poverený pani prezidentkou niekoľkými úlohami, ktorých sa zhostil zodpovedne a razantne, ako správny chlap a naslovovzatý manažér. Dokáže komunikovať s každým. Nájsť kompromis a dohodnúť sa na prijateľných podmienkach pre všetky strany. Okrem jedinej – a to práve mojej srdcovky: v súvislosti s právami štvorpercentnej minority našich spoluobčanov sa kedysi vyjadril: „Dvaja teploši a dieťa? Fuj, aké zvrátené!“ A tým sa v mojich očiach totálne odrovnal. Možno si neuvedomuje, ako mnohí ľudia na oplátku odsudzujú jeho morálku, keď na všetky strany trúsi svoje semeno a s desiatimi ženami už splodil dvanásť detí /a predpokladám, že to ešte ani zďaleka nie je konečný počet/. Budem úprimná: ja osobne mu fandím, ale postarať sa o dieťa finančne nie je všetko. Dvoch prítomných rodičov nič nenahradí. Radšej nech sú hoci aj rovnakého pohlavia! Pánovi Kollárovi sa to nestáva často, ale občas z neho predsa len vykukne zrnko „papalášizmu“ v najčistejšej forme, v zmysle: ja si to môžem dovoliť. A zvolený názov jeho hnutia považujem za jeho osobný dobrý žart…
Svoj posudok na pána Pellegriniho a pána Fica vezmem z jednej vody. Nemajú sa prečo uraziť, lebo tak či tak obaja pochádzajú z tej istej liahne. Skutočný dôvod ich rozkmotrenia sa sa azda nikdy nedozvieme. Ja osobne sa prikláňam skôr k názoru, že dvaja bojachtiví kohúti na jednom smetisku už nerobili dobrotu. No možné je aj to, že sa v istej chvíli ich názory začali natoľko líšiť, až sa situácia stala neúnosnou. Pán Pellegrini zo strany HLAS-SD je nesmierne šarmantný, distingvovaný muž kultivovaného správania. Okrem iného hlasoval ZA, keď sa rozhodovalo o ďalšom osude LGBTI-komunity. Na rozdiel od pána Fica zo SMERU-SD, ktorý sa postavil rázne PROTI. Jeho mimoriadne ostré výpady na adresu najmä pani Čaputovej a úplne impotentnej vlády ostatných troch rokov bolo niekedy veľmi ťažké prežrieť, no z jeho pohľadu opozičníka boli celkom pochopiteľné. Čo však pochopiteľné nebolo, že sa z času na čas uchyľoval k nečistým metódam: prekrúcaniu faktov a fabulovaniu. Niet pochýb o tom, že ide o výnimočný zjav brilantného, skúseného politika, ktorý dovidí aj za roh. Ibaže práve tie jeho dlhé desaťročia praxe ho /rovnako ako pána Pellegriniho/ v mojich očiach diskvalifikujú. Hoci si stokrát odmyslím všetky nactiutŕhačské fámy, čo sa na ich hlavy zniesli, musím uznať, že jednoducho nie je možné, aby nemali dáke to zatuchnuté maslo na hlavách. V politike to už je raz tak: začne to celkom nenápadne. Prvý drobný kompromis je asi najťažší, no po ňom nevyhnutne nasleduje ďalší ústupok, úhybný manéver, malé dohodičky v záujme dosiahnutia pôvodne dobrého zámeru, a tak ďalej, a tak ďalej. A ono sa to nazbiera. Za viac než tridsať rokov? Ojojój!
Hopla, a už tu máme tajničku! Komu ja v septembri napokon odovzdám svoj hlas? Ak do toho nič prevratné nepríde, tak hnutiu Progresívne Slovensko na čele s jeho lídrom Michalom Šimečkom. Pravdupovediac, nebola to láska na prvý, ani na druhý, ba ani na tretí pohľad. Presne naopak – nepozdával sa mi jeho vari až príliš nízky vek, ani s tým súvisiaci možný nedostatok životných skúseností. Až keď som ho začala skúmať pod mikroskopom, uvedomila som si, nakoľko sú mi všestranne blízke jeho postoje a názory. Takisto som zohľadnila jeho rodokmeň, dlhú líniu, hniezdo, z ktorého vypadol. Už samotné slovo „progres“ vo mne vzbudzuje nádej na ozdravenie našej spoločnosti. A jeho vzdelanie v odbore „futurológia“, čiže vedy o budúcnosti, tobôž. Niekomu môže pripadať, že sa tým faktom vzďaľujem od reality a podlieham falošným predstavám, ale nie je to tak. Veď ja netrvám na tom, aby sa pán Šimečka hneď stal členom vlády alebo ministrom! No som si nabetón istá, žeby svojou účasťou v parlamente podstatne rozvíril prach v jeho už občas mierne plesnivých laviciach. A som presvedčená o tom, že on i prípadní poslanci za jeho hnutie by v nich mali zasadnúť v čo najväčšom počte. S ich pokrokovými názormi, zatiaľ nepošpinenými rukami a čistým svedomím. A ktovie, či by sa skvele neosvedčili aj v nejakej šikovnej koalícii? Zo srdca to im aj nám prajem – a preto ich v septembri budem aj voliť…
Nuž, a sme v cieľovej rovinke. Čo sa na začiatku javilo ako priam nadľudská sizyfovská úloha, to sa v závere scvrklo na drobulinké semienko poznania. Karty sú rozdané, Rubikon prekročený, z neznámych premenných jasné hodnoty, v hlavičke mám zas upratané. Celkom stačilo si v pokoji posedieť a trošku sa zamyslieť. Každý z nás má iné postoje, iné životné priority. Tie moje mi pomohli konečne sa rozhodnúť. Drobné korekcie pripúšťam, pretože za štyri mesiace sa toho môže ešte veľa prihodiť, ale dáke epochálne zmeny neočakávam. A čo vy? Ako ste na tom? Už ste sa rozhodli, alebo zatiaľ len upratujete?
Cenzúra je ozaj vtipná, už sa smejem:-) ...
Ramgad ďakujem ...
Niet čo dodať ..... ...
Viva54, pozrela som si tvoj príspevok v... ...
Klídek! Možno niečo nebolo v poriadku v mojej... ...
Celá debata | RSS tejto debaty