olitat

Človek je veľmi smiešny tvor. Nielenže sám seba pasoval do roly všemocného pána všetkého živého i mŕtveho na tejto zemi, ale dokonca sa rád nazýva „sapiens“, čiže rozumný. Keby to mala byť pravda, nemal by váhať ten svoj rozum aj účinne používať. Namiesto toho však koná nepremyslene, občas až trestuhodne hlúpo a zaslepene. Každý z nás vie, že náš dispozičný čas je pomerne nakrátko vymeraný, no aj tak si sami vyrábame umelé problémy tam, kde vlastne nijaké nie sú, a zároveň ignorujeme tie skutočné, dôležité pre prežitie nás, aj nášho druhu. A pritom by stačilo tak málo…

Dôrazné varovanie: nasledujúce riadky a úvahy nie sú vhodné pre zarytých homofóbov, ani slabé žalúdky, a už vôbec nie pre tých, ktorí si pletú pojmy „pedofília“ a „pediatria“. K ich napísaniu ma podnietil výrok jedného diskutujúceho k téme výchovy detí pármi osôb rovnakého pohlavia. Vopred sa ospravedlňujem za použitý vulgarizmus, no ide o presný citát: „Dvaja buzoši môžu vychovať iba buzoša ďalšieho.“ Netuším, odkiaľ dotyčný vzal ten svoj brilantný názor, ale zaujal ma natoľko, že mám potrebu sa k nemu vyjadriť. V dnešnom svete prepracovaného systému informačných kanálov ho považujem za mimoriadne scestný, za pretrvávajúcu poveru negramotných. A tak sa ho pokúsim vyvrátiť paľbou overených faktov. A ako už mám vo zvyku, začnem strieľať od boku. Homosexualita nie je prenosná vzduchom, nie je to nákazlivá choroba, ani duševná porucha, ani dedičná úchylka od normálu, ovplyvniteľná spôsobom výchovy či prostredia, liečiteľná antibiotikami. Je až natoľko neakceptovateľný fakt, že sa to občas proste prihodí? Vedci priznávajú, že sa na tom podieľa viacero príčin, no úplne jasno v tejto otázke stále nemajú. Zámerne sa zacielim výhradne len na hlavný štvorpercentný prúd, mimo rôznych ďalších podskupín a podskupiniek sexuálnych preferencií a odbočiek. Čiže – primárna otázka znie: prečo by homosexuálne páry nemohli mať v opatere detičky, ak po tom úprimne túžia?

Trochu satirického nadhľadu ešte nikdy nikoho nezabilo… Deti sú krátke osoby s mimoriadne vyvinutým intuitívnym vnímaním sveta a jeho vzácne flexibilným chápaním. Neodporúčam ich podceňovať. Sú oveľa silnejšie, než sa na prvý pohľad môže zdať. Z môjho uhla pohľadu sú tými hendikepovanými skôr ich rodičia. Či už plánované alebo nie, okamžite po príchode na svet prevrátia celú rodinu naruby. Väčšina dospelákov má v sebe zakódovanú snahu o zachovanie rodu a ochranu potomstva. A tak sa stávajú doslova ich otrokmi – najmenej na dvadsať, dvadsaťpäť rokov, obvykle však až doživotne. Prvoradá je ich bezpečnosť, uspokojovanie ich základných potrieb, neraz aj na úkor vašich vlastných.

Priama línia homosexuálnej komunity sa od nás absolútne ničím nelíši. Sú to ľudia ako my. A z toho vyplýva, že ako rodičia by sa ocitli v celkom rovnakej polohe. Homo-sexpreferencie sa na nikom nedajú vynútiť. Buď ich v sebe raz máš, alebo nie. /Opäť sa naschvál nezaoberám typom bi-sex./ A – vážení hetero, ruku na srdce, akú časť svojej výchovy ste venovali tej pohlavnej? Boli to dokopy tri rozhovory, alebo „až“ päť? A prečo by to v homo-prostredí malo byť inak? V období dozrievania mláďaťa sa – primerane k jeho vývojovému štádiu a naliehavosti položených otázok – objasnia základné fakty a zhasla fajka. V tejto súvislosti opätovne upozorňujem na to, aby ste nepodceňovali odolnosť detskej psychiky. Pri pároch totožného pohlavia ide o samozrejmé prispôsobenie sa. A možný zlý príklad? Vylúčené. Predsa aj hetero-páry si intimity nechávajú za zatvorené /až uzamknuté/ dvere! Ak sa niekto nazdáva, že medzi stabilnými homo-dvojicami to funguje inak, je na veľkom omyle! Konfrontácia dieťaťa s väčšinovými zvykmi okolitého sveta prichádza až po jeho uvedení do sociálnych buniek. No aj tu by som stavila na dieťa. Môžete si byť istí, že po priznaní sa, že má dvoch tatinov alebo dve maminy, si po starostlivej príprave hravo poradí aj s možnou drobnou šikanou. No aj tá chytro odoznie. Podobne ako tá ohľadne trebárs nosenia okuliarov, zubného strojčeka alebo obezity. Deti síce vedia byť kruté, ale dokážu akceptovať fakt, že niekto má iba maminu, iba otca, alebo ich dupľu…

Už od starovekej Antiky je známy takzvaný Oidipovský komplex, keď chlapec podvedome bojuje s vlastným otcom o priazeň matky. A opačne – pri Elektrinom komplexe dievča latentne túži odstrániť matku, aby sa dostalo do jedinej pozornosti otca. Všimnite si však takú drobnosť: toto sa môže odohrávať iba pri hetero-rodičoch. V homo-spoločenstve ide o číry nezmysel. Rovnako absurdná je predstava, že ak medzi homosexuálnu pospolitosť umiestnite hetero-jedinca, automaticky prevezme ich priority. Prirodzený fyzický odpor mu v tom jednoducho zabráni. /Znovu vynechám možné drobné experimentálne úlety niektorých adolescentov./ Matka príroda to proste nedovolí!

A včuľ natvrdo. Dieťa môžu splodiť iba heterosexuálne páry. Po donosení a úspešnom pôrode ho v klasickom poňatí aj vychovávajú, ovplyvňujú jeho mentalitu, starajú sa o ich všestranný vývoj a prosperitu. No a toto všetko zabezpečujú HETEROSEXUÁLI. Z ich hniezda vyletia do sveta aj tie – v jedinej drobnosti – odlišné mláďatá! To aj im odoprieme mať deti?! A ako to mienime vopred filtrovať? Tak ako je potom možná trvalá štvorpercentná existencia HOMOSEXUÁLNEJ komunity? Zamyslel sa nad tým niekto niekedy? A – ešte stále si ktosi dovolí povedať, že aj na tom sa podieľajú gayovia a lesbičky?! Iba ak celkom zaslepení tmári, ignorujúci zrejmé fakty a zaťato podliehajúci škodlivým poverám…

Mám zopár veľmi dobrých priateľov – homosexuálov. Každý je iný. Jeden vysoký, iný drobný, ďalší typický flegmoš, nájdu sa aj výbušnejšie povahy. No s čistým svedomím môžem o nich všetkých vyhlásiť: ktorémukoľvek z nich by som pokojne zverila do opatery vlastné dieťa. A som si stopercentne istá, že by sa oň postarali vari ešte lepšie ako ja. S úzkostlivým dohľadom nad jeho bezpečnosťou a uspokojením všetkých jeho potrieb. Čoho by som sa bála ako jediného problému? Žeby mi ho v priebehu niekoľkých hodín rozmaznali tak, až by sa ich hravej prítomnosti dožadovalo natrvalo! Prečo toľkú radosť a vrúcnu lásku nedoprajeme aj iným detičkám? Kedy už konečne zvíťazí zdravý sedliacky rozum? Pchá, vraj Homo sapiens… Nedaj sa vysmiať!