olitat

V našom podnebnom pásme nadpriemerné horúčavy na každého pôsobia inak. Mnohí nerešpektujú rady odborníkov a v krátkom čase skolabujú z dôvodu dehydratácie, iní neprestanú s fit-mániou a po desiatom okruhu rovno upadnú do kómy, ba nie je vylúčený ani šľaktraf. Tí rozumnejší naopak svoje pohyby obmedzia na minimum, dajú sa ofukovať rôznymi technickými zázrakmi, tí majetnejší gejšami s vejárikmi. Ja sama mám osvedčenú metódu: keďže po hocijakej sprche, len čo spod nej vyleziem, sa okamžite nanovo spotím, som zvolila spôsob chladenia prúdom ľadovej vody na hlavu. Prosím, následne nestriasať, neutierať, nefénovať. Po samovoľnom prirodzenom usušení do ľubovôle postup opakovať. Vrelo odporúčam. Potom vás nemôže zaskočiť nemilá príhoda, že vám z tej slnečnej páľavy jednoducho preskočí…

Ako inak si máme vysvetliť konanie pána Fica, ako že mu načisto krátkodobo šiblo? V ostatnom čase svoj predvolebný program situuje na naše žírne polia, kde prezentuje alebo neobrobenú pôdu, odpredanú za facku podvodným maklérom, alebo chabú úrodu/neúrodu obilnín, za ktorú sú zodpovední súčasní politickí predstavitelia našich vlád/nevlád? Síce som mu nesmierne vďačná za to, že ako chlapec z mesta mi konečne vysvetlil podstatu pestovania cibule vo veľkom, no nepreháňa to trochu s tou verbovačkou našich poľnohospodárov? A nie je akomak primitívny použitý kopírung jeho protihráčov? Keď som v jeho rukách zbadala názorné ukážkové ceduľky, až mi naskočila žihľavka. A čo poviete na jeho ďalšie vystúpenie, v ktorom sa opäť postavil doprostred žltastého lánu, aby predstavil ďalší bod predvolebných sľubov, pri ktorom si mohol strhať pľúca i hlasivky obdivuhodným výkonom, keď dokázal prekričať rachot okolofrčiacich poľnohospodárskych mašiniek? Zvukári z neho istotne mali veľkú radosť, ale svojich povinností sa zhostili na výbornú. Napriek konkurujúcemu omračujúcemu hluku rôznych vysoko naleštených traktorov, nakladačov, kultivátorov, sypačov a čertvie ešte akým technickým vymoženostiam som pánovi Ficovi rozumela každé slovo. Iba som zapochybovala o zdravom rozume jeho, i jeho poradného zboru. A čosi dávno – pradávno minulé mi tie obrázky pripomenuli. Časy, keď sa hlavné večerné spravodajstvo obmedzovalo na výhradne pozitívne informácie ohľadne diania v socialistickom tábore, takže do nich takmer ani nebolo čo šupnúť. Aj preto sa k nám v príhodnom kalendárnom období každý druhý večer čudesnou slovensko-česko-rusínskou hatmatilkou vľúdne prihováral sám veľký komunistický ideológ Vasiľ Biľak, aby nás priebežne oboznamoval s postupom rastu mičurinsko-lysenkovskej pšenice na našich bohatých poliach. A zatiaľ čo buržoázny imperialistický vydriduch hrýzol do svojich zlatiek, aby overil ich pravosť, Vasiľko rovnakým spôsobom in natura koštoval kvalitu oslnivo žltých zrniek… Žeby si aj pán Fico sprítomnil tieto časy? Potom by môj ateistický komentár znel: pánboh s nami a zlé preč!

Odkedy sa pol na pol poznáme s pánom Matovičom, po prvýkrát som sa nádejala, že ho konečne budem mať za čo aj pochváliť. Márne. S vtipným bonmotom „nie je päťstovka ako päťstovka“ ma síce celkom milo prekvapil, no čoskoro nasledovala – ako zvyčajne – studená sprcha. V prvom rade by ma celkom zaujímalo, čo jeho hnutie stála kúpa fiatiek, hoci aj ojazdených. O ich /ne/legálnom dovoze a prepise sa už popísalo toľko, že tým sa nemienim zapodievať, nech si to riešia kompetentné orgány. Ale kde zas zostal zdravý sedliacky rozum? To myslí vážne, že v tých mini-transportéroch hodlá svojich kolegov voziť na mítingy s potenciálnymi voličmi? To ich chce utýrať na smrť? Šírka ešte ujde, ale čo na výšku? Samotný Matovič nám zapózoval iba zvonku, súkať sa dovnútra som ho veru nevidela. Alebo ide znovu o nepodarené plagiátorstvo? Svojho času sa vo Fiate presúval samotný majster našich popredných divadelných pódií: pán Marián Labuda starší, i keď nie práve v oranžovom, ale, pokiaľ si dobre pamätám, tak v modrom. Jemu sadol ako uliaty. Avšak v tomto prípade mi dovoľte parafrázovať: „nie je komik ako komik“ . Zatiaľ čo jeden bol špičkový profesionál, druhý je iba trápny babrák…

Som si plne vedomá toho, že úroveň mojej všeobecnej inteligencie je mierne rozporuplná. V testoch občas dosahujem sotva chabých 80 bodíkov, inokedy zasa s prehľadom 170. Keď som si prečítala toľko omieľané vyhlásenie pána ministra/neministra pána Šimka ohľadne zviazaných/rozviazaných rúk našich ozbrojených policajných zložiek, pravdepodobne som práve vtedy mala jeden z tých lepších dní, pretože som bez najmenších problémov okamžite pochopila, ako to v skutočnosti myslel. Žeby aj pána Hamrana postihla náhla otupenosť z prehriatia organizmu? Alebo už tiež ašpiruje na onakvejšiu funkciu? A vôbec – prečo by sme triviálne malichernosti riešili jednoducho, ak sa dajú vygradovať do nepríčetnosti? Veď je predsa uhorková sezóna! A občanov treba niečím zamestnať! Už múdrejší povedal: „Dajte ľuďom chlieb a hry!“ A oni nám na oplátku dajú svätý pokoj…

P.S.: Medvede zbožňujem – ak sa vyskytujú tak na 500 kilometrov odo mňa. Ako by som ja riešila ich nebezpečné premnoženie? Jednoducho. Vypustila by som na ne vyššie uvedených pánov a ešte zopár ďalších. Ručím vám za to, že z tých ich táranín by tie chlpaté štvornožce totálne zmagorili a všetkými možnými skratkami by sa so šialeným rykom urýchlene odpratali nazad do lesných húštin. Aj ony by chytro pochopili, čo je pre zachovanie ich druhu životu nebezpečné…