olitat

Pod pokrievkou to pravdepodobne bublalo už dlhší čas, no ja sa odpichnem od bodu, keď nadskakujúca pokrievka vyletela do vzduchu a z postu dočasne povereného ministra vnútra bol pod smiešnou zámienkou odvolaný/odstúpený pán Šimko. Ani ja si nemyslím, že bol tým pravým mužom na pravom mieste a jeho neaktívne nekonanie mi nepriamo dalo za pravdu. Ako sa čoskoro ukázalo, skutočným dôvodom jeho obetného ústupu bolo odmietnutie udelenia okamžitého písomného súhlasu s prijatím nového muža do radov policajnej inšpekcie skôr, než si preverí všetky fakty ohľadne jeho bezúhonnosti a nezaujatosti. A čože sa nám to vynorilo na povrch? Dotyčný potenciálny kandidát mal byť v hľadáčiku polície! No namiesto toho, aby bol postavený mimo službu až do skončenia vyšetrovania, mal byť celkom absurdne prijatý na post člena inšpekcie, ktorá ho mala preverovať! Aj vy už tu cítite ten zápach? A postup pani Čaputovej a pána Ódora je pre mňa už úplne nepochopiteľný. Nasledovalo odvolanie ministra vnútra. Vraj bez akéhokoľvek nátlaku, vydierania či ultimát zo strany pána Hamrana. Vzápätí vysvitlo, že zopár ultimatívnych podmienok predsa len padlo. To hlavné znelo: buď padne Šimko, alebo Hamran odchádza. A keďže pán Ódor, celkom zahltený inými povinnosťami, prevzal dvojjedinú funkciu, policajný prezident Hamran prakticky akoby nemá nad sebou šéfa – a to značí možnú priamu cestu k vzniku štátu v štáte…

Pán policajný prezident Hamran mi ešte donedávna ako chlap pripadal príťažlivý. Tradičných vyrývačov zdvorilo prosím, aby si všimli ten použitý minulý čas! Pretože čím častejšie sa ukazuje na obrazovke, tým menej sa mi pozdáva a ešte menej mu dôverujem. Sprvoti som jeho zriedkavé osobné prezentácie považovala za pochopiteľnú sympatickú obhajobu konania jeho podriadených, ale v ostatnom čase príliš často prízvukuje svoju apolitickosť, aby som jej ešte verila. V každej tlačovke sa už menovite obtiera aj o lídrov strán či hnutí na to, aby to jeho tvrdenie bolo pravdivé.

Nasledujúca tlačová beseda sa týkala nezmyselného sobotného zásahu NAKA voči /okrem iných/ pánovi Tiborovi Gašparovi. Jeho kauza sa ťahá už roky. No vyšetrovateľ sa ho rozhodol ausgerechnet mesiac pred voľbami v skorých sobotných hodinách teatrálne v putách predviesť na ďalší výsluch napriek tomu, že v rovnakej kauze už bol takmer rok v kolúznej väzbe. Po jeho vtedajšom prepustení sa 3 roky voľne pohyboval na slobode, keď mohol do aleluja ovplyvňovať, mariť a zastrašovať, koho len chcel – ak by chcel. A už vôbec to nevyzeralo na to, žeby mal v úmysle kamkoľvek zdrhať! Nie, on si len zaumienil ako číslo desať figurovať na volebnej listine strany SMER… Smradu ako na polici, však?

I nasledovala ďalšia obhajovacia tlačovka pána Hamrana. Žeby aj on rátal neutíchajúci prísun protestných sviečočiek pred Policajným prezídiom? Vysvetľovačka však nevyznela najlepšie. Ba podľa mňa bola celkom zmätočná. Na úvod nás pán Hamran znovu vyzval, aby sme policajné zložky nezaťahovali do predvolebného politického boja, zas menovito. Nato vytiahol viacfarebné komiksové cedulisko, na ktorom názorne poukázal na to, ako sa všetko odohralo. Vyšetrovateľ NAKA v súčinnosti s dozorujúcim prokurátorom dal príkaz na zadržanie pána Gašpara, aby ho dozorujúci sudca a prokurátor z Úradu špeciálnej prokuratúry nanovo v zákonnej lehote prepustil, keďže nevidel relevantné dôvody ďalej obmedzovať jeho právo na slobodu pohybu. A o čomže to všetko svedčí? No predsa, že na Slovensku panuje demokracia a polícia má rozviazané ruky! Ja by som to nazvala Absurdistan! Kde ľavá ruka nevie, čo robí pravá! Kde sa ani dvaja prokurátori nedokážu zhodnúť na jednotnom názore a postupe… A všetko zaklincoval pán Daňko, bezprostredný šéf NAKA, keď siahodlho duplicitne vysvetlil obsah detskej omaľovánky, vydávajúc ju za odbornú analýzu situácie, ktorá však nebola ničím iným, než grafickým znázornením konania NAKA a spol. To už bolo aj na mňa veľa. A pravdepodobne aj na väčšinu zúčastnených novinárov. Na doplnkové dopyty spoza vrchstola zaznelo dehonestujúce: „No ak ste to ešte stále nepochopili, viac k tomu nemáme čo dodať…“

Naozaj som dúfala, že aspoň na chvíľku bude pokoj. No máš ho vidieť! Udalosti sa ešte len mali rozbehnúť… Nasledujúci brífing pána Hamrana bol o vyšetrovaní prípravy úkladnej vraždy jedného policajného príslušníka. Iste, je to šokujúca, nepríjemná správa, ale odkedy sa kvôli takému niečomu zvoláva tlačovka na najvyššej úrovni? Donedávna, najmä keď z pochopiteľných dôvodov nemôže byť zverejnených veľa konkrétnych údajov, stačili dve-tri informatívne vetičky z úst hovorkyne, však? Ale po predchádzajúcich lapsusoch treba napraviť dojem, správu prebiť správou! Preklopiť verejnú mienku na tú „jedinú správnu“ stranu! Eso prebiť tromfovým dolníkom… Nuž, neviem, neviem, ale u mňa to tak nefunguje. Trápne prešľapy len tak ľahko neodpúšťam. A pamäť mám v niektorých prípadoch ako matka slonica!

U nás sa máločo dlhodobo ututle. A už dlhší čas vzduchom poletovali správy o možnej poľovačke na riaditeľa SIS, pána Michala Aláča. Dnes sa jeho osud mal aj naplniť. I po neho sa vybrali kukláči a ak by bol doma, už by aj zarezával v base. Dôvod? Prepojenie s páchateľmi organizovaného zločinu alebo vyšetrovanie vyšetrovateľov NAKA? A to už čo má byť? Vojna policajtov v priamom prenose na slovenský spôsob? To už ozaj všetkým haraší?! Už som zvedavá na ďalšie meno poletujúce povetrím: pán generálny prokurátor Maroš Žilinka. Jemu rovno vykopnú dvere alebo si ho len pozvú na koberček?!

A smrad sa len zhoršuje a zhoršuje, exkrementy sa už vŕšia do obludnej výšky a spláchnuť nemá kto. O necelú hodinu má konečne vystúpiť pani prezidentka Čaputová. Zaujme pozíciu postaršej štrbavej ovečky alebo nekompromisne spravodlivej alfa vlčice? Nechá byť smrad smradom a smeti zhrnie pod posteľ alebo ten Augiášov chliev rovno podpáli?