olitat

A vráti sa niekedy nazad? Zatiaľ to tak nevyzerá. Som z prostredia, v ktorom sa každý spor či zvada končia výbuchom hurónskeho smiechu, preto mi chýba tá definitívna bodka za uzavretím prípadu. No hoci sa kauza „prijatie novely Trestného zákona“ vrátane zrušenia ÚŠP dočasne ukončila, nijaké prehnané ovácie som nezaznamenala. Okrem bombastických vyhlásení pánov Matoviča, že „práve bola zavraždená spravodlivosť“, alebo Šimečkova „desivá“ skúsenosť či dojímavo plačlivé vystúpenie jednej precitlivenej dámy a zopár potrasených rúk na znak víťazstva koalície sa mi nezdalo, žeby konečný priebeh mal dáke bravúrne uzavretie. A – pravdupovediac – nenadchlo ani mňa. Prerokúvanie návrhu ma doslova unudilo na smrť. Ba ani tie tisíce pobláznených protestujúcich občanov ma nedokázalo zodvihnúť zo stoličky. Nebolo mi ich ľúto. Aspoň si trošku natiahli kĺby. V prijateľnom počasí. Ktovie, koľkí z nich naozaj rozumeli tomu, načo tam vlastne postávajú. Podľa mňa len nemajú radi Fica. Nie som právnička, aby som sa dokázala relevantne vyjadriť k obsahu návrhu, preto som sa rozhodla vyčkať na jeho celkové uzavretie. Veď blízka budúcnosť ukáže, ako sa jeho prípadná definitívna bodka uplatní v praxi. Jeho ďalšie metamorfózy sú predsa tiež možné, však? Papier znesie všetko…

Zatiaľ môžem iba vyčkávať. Koalícia sa zatiaľ hrnie vpred a valcuje všetko, čo má v ceste. Mňa viac zaujíma, prečo sa tie prekliate rožky v obchode neustále zmenšujú, hoci ich cena ustavične stúpa a stúpa. Nenápadne, ale predsa. Rovnako ako obsah vo vreckách mnohých balených potravín. Ani tam nemám rozhodovacie slovo. Vojny vľavo či vpravo ovplyvniť nemôžem. Ani počet prechádzok medveďov po našich dedinách. A tak sa starám o tie svoje drobné problémiky, čo mi každý deň pristávajú na stole. Čo budem dnes variť, ktorou činnosťou začnem dnešné upratovanie, či sú deti na svojich častých presunoch v poriadku a či je pravdivá správa o tom, že v Dúbravke experti spočítali, že máme 57 kusov sovičiek. Aspoň o ich užitočnosti nemožno pochybovať!

No aj v tej našej politike sa našlo niečo, čo ma odvrátilo od hukotu moderného vysávača. Všimol si ktosi z vás, ako ľahko sa pôvodne možno seriózny úmysel zmenil na klasický politický paradox? Úlet ako vystrihnutý z komiksu! Pôvodné protesty sa totiž týkali výhrad voči tomu, aby sa natoľko vážny dokument prerokúval v skrátenom legislatívnom konaní. A hľa, čo sa napokon nestalo: najdlhšie rokovanie všetkých čias v parlamente! No nie sme my skvelá krajina? Neviem, ktorý mudrc dal do obehu takú haluz, že veď poslanci nemali dostatok času si ho poriadne naštudovať a vyjadriť svoje pripomienky! No bodaj by aj mali, keď si radšej zvolili formu siahodlhých obštrukcií, počas ktorých hodiny a hodiny dopodrobna čítali každú bodku, čiarku a pomlčku, dokonca aj počas celých nocí Tak ako mohli vznášať aj ozaj vážne pripomienky k predloženému návrhu? Prekrásna otočka, všakže? A ako to, že ani dnes sa tie idiotské komentáre nikto nepokúsil napadnúť či ich celkom nevyvrátil? Znovu zafungovala trojsekundová pamäť akváriových rybičiek?

Keď sa nad mojimi slovami trošku zamyslíme, možno sa aj vám vráti aspoň drobná blška vrodeného klasického slovenského humoru. Alebo je už vážne neskoro? Presťahoval sa od nás už natrvalo, či sa ešte niekedy nanovo objaví ako dáka vzácna riečna hlavátka? Dokonca by som brala aj jeho umelý výsev! Kiežby to tu už bolo!