olitat

A že sa ich okolo mňa prehnalo už parádne vysoké kopisko! Sama seba považujem za vyrovnanú, pokojnú, mierumilovnú osobu, no ešte stále existujú správy, ktoré ma dokážu rozžeraviť dobiela. K takým patrí aj tá zo včerajška. Dokážem rozumom účinne krotiť svoj emocionálny vnútorný svet. Vari miliónkrát som si radšej zahryzla do jazyka či hrdo odkráčala stredom uličky, než by som vrátila úder a ťala hlava-nehlava. No dnes potrebujem ventilovať svoju zúrivosť a vypľuť zúrivé sliny ohňa pekelného!

Vy ste to ešte nepočuli? Po nejakom čase pomaličkého zabúdania dal opäť o sebe vedieť neúspešný polovrah, atentátnik a terorista, pracujúci dôchodca Juraj Cintula. Po niekoľkých mesiacoch vyšetrovania totiž požiadal o prepustenie z väzby. Dôvod? Pretože jeho manželka neustále plače! Áno, dobre čítate. Pretože jeho manželka neustále plače!!! Podľa mojej mienky vari len od toľkého šťastia, že sa toho kreténa nadobro zbavila! Lenže nemienim tu rozoberať príčetnosť či nepríčetnosť jej muža v dobe spáchania trestného činu, lebo by to mohlo ovplyvniť budúcu výšku jeho primeraného trestu za pokus o odstránenie pána Roberta Fica, premiéra tejto republiky. Nech si veľavážená pani vyplače všetky slzy sveta, nech preleje celé potoky, moria, až oceány za všetky ženy sveta, ktoré smútia za tými svojimi grázlami, len aby sa už nikdy nevrátili do našich ulíc, aby mohli páchať ďalšie a ďalšie zverstvá na nevinných, bezúhonných, slušných občanoch. Teraz nech si kvíli a narieka čo jej len hrdlo ráči, no kde bola vtedy, keď jej podarený manželíček ozbrojený vyrážal do ulíc? Musela si niečoho všimnúť! Tu slovko, tam nenávistný prejav – a čo urobila, aby tomu zabránila? Čo podnikla, aby zabrzdila jeho zúrivé výpady? To bola natoľko v jeho područí, že ho nemohla ani byľku ovplyvniť, aby sa nedopustil tej zvrátenosti? Len si plačte, veľavážená pani Cintulová, koľko sa vám žiada. No uvedomte si, že to bude stále málo za každučkú bolesť, ktorú spôsobil váš partner celej rodine pána Fica, jeho priateľom, známym či len púhym obdivovateľom a fanúšikom. I jemu samotnému. Za všetky operačné zákroky a nesmierne utrpenie, čo musel a ešte stále musí vytrpieť, aby sa úspešne pozviechal a mohol kráčať životom ďalej. Napriek jeho húževnatosti a odolnosti pochybujem, že sa dostane do pôvodnej fyzickej kondičky. Koľko vašich sĺz mu to dokáže splatiť? Dokonca mal toľko morálnej sily, že vášmu manželovi verejne odpustil…

Myslím si, že Juraj Cintula je plným právom za mrežami. Je to nesmierne nevyrovnaný typ. Najprv sa aj kolenačky mienil ospravedlniť svojej obeti, dnes už obeťou nazýva sám seba a vraj nič neľutuje. Keby pri jeho prepustení malo zavážiť, že „jeho manželka neustále plače“, koľko lumpov by si nárokovalo omilostenie z rovnakého dôvodu? Koľko manželiek, priateliek, matiek, sestier či dcér je na tom rovnako? A koľké z nich sa nepriamo spolupodieľali na páchaní nezmyselných ťažkých zločinov? Len plačte, drahé dámy, vyplačte si všetky slzy, ktoré v sebe máte, až napokon ten prúd vyschne a vy si uvedomíte, že tí vaši mužskí partneri sú presne tam, kde patria. Za mrežami.

Vlastne by som mala byť pánovi Cintulovi vďačná, pretože ma mimoriadne účinne prebral z letargie spôsobenej dlhodobými letnými horúčavami. No to nehrozí. Až taký dobrák nie som. Pretože v tomto prípade viac než v hocktorom inom platí: Boh odpúšťa, ja nie!!!