olitat

Tým rozhľadenejším či tým, ktorí viac pamätajú, istotne chytro zaplo, že tentokrát nie som účelovo vulgárna kvôli upútaniu pozornosti, ale že som použila citát Josefa Kemra z českej klasickej komédie. A navyše si neodpustím ani istú vetičku /jednu z mojich najmenej obľúbených/. No nevravela som to vari už tisíkrát? Ľudstvo nemohlo vyfasovať horšiu, podlejšiu a zákernejšiu mrchu za macochu, než je tá naša matička príroda. Raz na nás pošle spaľujúce horúčavy, spúšťajúce rozsiahle veľkoplošné požiare, inokedy zas prívalové dažde s následkom katastrofických povodní alebo vetriská sily hurikánov, vyvracajúcich stromy aj celé lesy strhávajúce so sebou autá i elektrické vedenia. A to všetko iba preto, aby nám demonštrovala svoju ničivú silu a nadradenosť nad takými bezbrannými tvorčekmi, akými v jej rukách fakticky sme. Nech si všetci zelení enviro tliapu do sýtosti čo len chcú – ja svoj názor na ňu už nezmením. Je to od nej svinstvo a basta!

V nedeľu televízia TA3 operatívne do relácie V politike zaradila natoľko prepotrebnú diskusiu na tému o aktuálnej povodňovej situácii na Slovensku i v jeho blízkom okolí, aby občanov informovala o vývoji a prognózach. Hoci bývame na kopčeku, zapli sme si ju. Už iba preto, aby sme sa dozvedeli, či naši najbližší nie sú v ohrození. Akonáhle sme sa trochu upokojili, mohli sme sa sústrediť aj na tých ďalších. Viem, že to vyznieva akomak sebecky, ale nenadarmo sa vraví: bližšia košeľa ako kabát, preto nemám výčitky svedomia. Myslím, že podobne by konal takmer každý…

Hosťami nedeľnej výnimočnej relácie boli dvaja páni, nadmieru povolaní: pán Tomáš Taraba, minister životného prostredia, a pán Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra. Začali pekne. Pokojne a vecne. No po dákych desiatich vetách proste museli zabŕdnuť aj do politiky. Neviem, čo to v nich je. Či sa s tou vlastnosťou už narodia, alebo si ju v sebe postupne vybudujú. A tak okrem relevantných informácií ohľadne opatrení a protiopatrení voči zúriacim živlom si nemohli odpustiť aj hlášky na adresu opozičných poslancov. Vraj: keby dali na kritiku tých hlásnych trúb a nie na prognózy našich odborníkov, bola by situácia u nás oveľa, oveľa horšia. No oni postupovali uvážene a s prípravami začali už vo štvrtok, hoci sa im všetci posmievači vychechtali. Všetci. Rovnako poslanci opozície, ako aj už tradične novinári denníka SME a Denníka N. Takisto by z dnešného pohľadu dopadla aj bezzubá kritika nákupu ťažkej techniky. Vraj sme svojím konaním iba zbytočne strašili všetkých občanov Slovenska. No kde sú dnes tí, čo nás toľko odsudzovali? Kde sú tí, čo si nevážia ľudské životy? Atď, atď…

Pán Taraba sa v tom síce vŕtal o čosi viac, no aj pán Šutaj Eštok si prihrieval svoju polievočku. Našťastie, toho politikárčenia naozaj nebolo zas toľko, aby bolo potrebné televízny kanál prepnúť. Spomenuli aj smutne preslávenú kauzu Gabčíkovo x Nagymaros, aj smutné dedičstvo po bývalom neslávnom ministrovi Budajovi. No zároveň stačili poďakovať aj všetkým pracovníkom SHMÚ, ktorí takmer na hodinu a centimeter presne avizovali tú pohromu, čo sa valí na naše územie. Rovnako aj všetkým silovým zložkám a ostatným zamestnancom ďalších rezortov podieľajúcich sa na minimalizácii strát na ľudských životoch a majetku. Musím uznať, že napriek názvu relácie som po veľmi dlhom čase nepocítila potrebu odstrihnúť sa od nej. Súčasne vysoko chválim televíziu TA3 vrátane moderátora, pána Branislava Krála. Aj on, aj jeho hostia presne vedeli, o čom hovoria. Tú trochu politiky im vari môžeme odpustiť. Inak boli mimoriadne vecní, chrliaci fakty jeden po druhom. Nestrašili, ale skôr upokojovali, varovali a dôrazne nás nabádali k čo najväčšej opatrnosti. Preto im vyslovujem svoju úprimnú vďaku. Odrazu sa mi zdá, že to sú chlapi na svojom mieste. Že ten prírodný živel i jeho následky pod ich velením zvládneme. Komu česť, tomu česť!

Práve som vyzrela z okna. A skončím rovnako, ako som začala: A chčije a chčije…