olitat

Nedávno som jeden titulok pasovala na najhlúpejší roka. No neprešiel ani týždeň a máme tu ďalšieho kandidáta, totálnu haluz. Nie som nijaký génius, ale hlúposť rozoznám na sto míľ od seba. Zvyčajne nie sú potrebné tri absolvované univerzity – úplne stačí použiť zdravý sedliacky rozum. Tá predchádzajúca hláška pochádzala z teletextu Stv1. Táto druhá, žiaľ, mieri takpovediac do vlastných radov, pretože ju napísal dáky ďalší naverbovaný ťuťko z hlavných správ programu TA3. Paromhovie, či si ju vycucal z prsta, alebo ju iba bezmyšlienkovite odkiaľsi prevzal. Týkala sa komentára k prijatému balíku konsolidačných opatrení a znela:

„ANALYTICI: MUSELO TO BYŤ, ALE MOŽNO TROCHU INAK.“

Ak vám nič z tých slov neudrelo do očí, ani tento skromný príspevoček ďalej nečítajte. Mne ich takmer vyklalo. Po prvé: ktorí analytici to asi tak boli? Kde, kedy, odkiaľ, ako? No najmä – koľko ich bolo? Pri použití množného čísla predpokladám, že boli najmenej dvaja. Alebo ich bolo sto či tisíc? Ja som osobne nevidela ani nepočula ani jediného. Istotne ide o veľmi dobre poschovávanú skupinku, ktorej anonymita patrí medzi dokumenty označované aj ako „Prísne tajné“. A ich zhodnotenie balíčka opatrení, ktorý sa práve na nás, úbohých občanov strmhlav valí, by som taktiež veľmi rada spochybnila…

Odmalička milujem počty, neskôr matematiku vo všetkých jej podobách. Nie som síce nijaký Einstein, či Stephen Hawking, ani nepatrím k vynálezcom z NASA alebo nadpriemerne nadaným pracovníkom z Microsoftu Billa Gatesa. Iba sa rada zamýšľam nad možným a nemožným. Posudzujem a hodnotím. S časťou „Muselo to byť“ sa nedá veľmi polemizovať. Muselo, to je fakt, aby sme sa z toho finančného prepadliska konečne dáko vyhrabali. Uznávam. Mňa vytočila druhá časť vetičky. „…ale možno trochu inak.“ Každý debil predsa vie, že rôznorodé situácie sa dajú riešiť na mnohoraký spôsob! Dokonca aj ten povestný gordický uzol možno nebolo potrebné hneď pretínať – stačila by obrovská dávka trpezlivosti a tá správna ruka, čo by ho nakoniec rozplietla. Ten rázny sek bolo to najrýchlejšie riešenie. A ako to vlastne súvisí s možnosťami voľby druhu balíčka opatrení? Čo znamená „možno trochu inak“? Iste, dalo sa rovno občanom napariť vari aj 30 – percentnú DPH na všetky druhy tovarov a služieb. Časť podnikateľov by skrachovala, takže by hneď bola dostatočne silná pracovná sila na trhu. Ďalšia skupina by zas pomrela od hladu, čiže by sa výrazne ušetrilo hlavne na dôchodkoch. A peniažky by sa do štátnej kasy valili prúdom! Samozrejme, pre pomalšie chápajúcich vysvetľujúci komentár: išlo o mimoriadne krajné ironické riešenie. Ale aj to je jedna z možností, však?

Ale rada by som upozornila na ešte iné, vari najdôležitejšie spektrum danej problematiky. Čo a hlavne koľko ten balík prinesie do spoločnej pokladnice? Nie som vyštudovaná ekonómka, ale aj tá moja obmedzená kapacita šedých mozgových buniek mi vraví, že to nie je také jednoduché stanoviť. Pretože sa to proste presne ani stanoviť nedá. Nepomôžu štatistiky, vážené priemery, hocako odborné výpočty, vymakané softvéry, ani predpoklady či vysoko fundované odhady. Zakaždým ide len a len o ODHAD, nie stopercentné číslo. Pretože to na euro a cent vyrátať ani nejde. Do hry vstupuje priveľa faktorov, neznámych a premenných, aby sa to dalo správne zosumarizovať. Každá z položiek balíka opatrení je sama osebe pomerne labilná, a to ich ešte treba všetky pospájať. Ak sa naši experti aspoň zhruba trafili, bolo by to fajn. No ak nie, ešte vždy môžu následne použiť milovanú vetu kráľa nezmyslov Matoviča: „Trh zlyhal.“