olitat

Niektorí zamestnávatelia pri prijímaní nových pracovníkov okrem potvrdenia o bezúhonnosti požadujú aj absolvovanie psychologických testov. Medzi najdôležitejšie takéto profesie zaraďujem všetky ozbrojené zložky – obzvlášť tie policajné. Pretože najčastejšie prichádzajú do bezprostredného kontaktu s civilným obyvateľstvom. Psychotesty nie sú všeobecným liekom na vylúčenie čiernych oviec z ich uniformovaných radov, ale poskytujú aspoň akú-takú ochranu napríklad voči potenciálnym agresívnym jedincom. Žiaľ, občas dáke to indivíduum prekĺzne cez odchytovú sieť. Nemusí sa to prejaviť hneď, ba ani po roku či dvoch jeho praxe. Psychológia totiž nie je exaktná veda. Výsledok posúdenia jej vyhodnotenia sa nedá ani zvážiť, ani zmerať. Posaďte desať matematikov do jednej miestnosti a zadajte im jednoduchú počtársku úlohu. Zaručene dostanete rovnakú odpoveď. No ak to isté skúsite urobiť s desiatimi psychológmi, je veľmi pravdepodobné, že najmenej dvaja-traja uplatnia názor odlišný od ostatných zúčastnených. Okrem toho do hry vstupujú aj ďalšie faktory. Trebárs vplyvy okolia, životnej skúsenosti a celkový vývin, až zmeny charakteru skúmanej osoby…

Samozrejme, celý siahodlhý úvod tohto skromného článočka smeruje k tragickej košickej udalosti z posledných dní. Informácie k nej som čerpala len z mediálneho rozruchu, ktorý spôsobila. Čo sa teda stalo? Vraj: v jednom obchode si zákazník – bezdomovec z regálu vzal fľašu alkoholu, otvoril ju a priamo v uličke bez zaplatenia z nej začal popíjať. Akonáhle to člen ochrankárov zbadal, striktne dodržal predpísaný postup. Potenciálneho zlodeja odchytil, zavrel do sanitárnej miestnosti a privolal policajnú hliadku, ktorá sa s nespratníkom mala v súlade so zákonom vysporiadať. Aj sa vysporiadala. Dobila ho na smrť. Presnejšie povedané – zatiaľ čo jeden policajt mlátil bezdomovca, ten druhý sa „iba“ prizeral. Vraj bez akéhokoľvek náznaku protestu alebo dákej snahy zabránenia kolegovmu bezuzdnému násiliu. Detaily nepoznám a pravdupovediac ani poznať nechcem. Dôležitý je výsledok. Smrť. A vôbec nezáleží na tom, či šlo o zánik života dákej dlhonohej tínedžerskej blondínky alebo prepitého, zanedbaného bezdomovca. Viete si to predstaviť? Na celom svete existuje iba zopár vycvičených špecialistov, ktorí by boli schopní jediným úderom poslať človeka na onen svet. Ako dlho to teda trvalo nepraktikujúcemu slovenskému policajtovi, kým sa mu ten husársky kúsok nepodaril? Päť minút alebo pol hodinu? Koľkokrát musel udrieť? Kedy zbadal, že sa jeho obeť prestala hýbať? Kedy naposledy dodýchala?

Policajní „páchatelia“ však ešte neskončili. Akonáhle zistili, že majú na krku mŕtvolku, museli s pravdou von kvôli kope nepriamych svedkov. I začali ich ovplyvňovať a neprestali po celej ceste až na policajnú služobňu, kam ich odvážali ich vlastní kolegovia. No mali „smolu“. V sanitárnej miestnosti bola totiž funkčná kamera, ktorá zachytila celý priebeh tragédie…

V bežnom živote som pokojná, mierumilovná osôbka. No súčasne mám mimoriadne vyvinutý zmysel pre spravodlivosť, keď sa vo mne ozve červík požadujúci odplatu formou „oko za oko, zub za zub“. Ešte pred niekoľkými storočiami sa aj v dnešných civilizovaných krajinách krádež trestala odseknutými prstami, až rukou v zápästí, za smrť sa lámalo kolesom, po ktorom nasledovala poprava. Dnes by som už netrvala na natoľko drastickom spôsobe spravodlivej odplaty, ale v každom prípade na mnohoročnom treste v súlade s existujúcim právnym poriadkom. Čo na to povedal vyšetrujúci pán sudca? Akt surového násilia kvalifikoval ako „zabitie“. Iste, to sa v priebehu objasňovania ešte vždy dá zmeniť na „vraždu“. No zmení sa?

Náš Trestný zákon definuje vraždu ako čin, keď: „Kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.“

1. Úmysel zabiť /úkladná vražda/
2. Úmysel spôsobiť vážnu telesnú ujmu blízku smrti
3. Úplná ľahostajnosť voči neúmerne vysokému riziku pre život človeka…..

Výška trestov už pre mňa nie je veľmi dôležitá. Isté však je, že sú oveľa vyššie za vraždu, než sú tie za zabitie. Preto veľmi dúfam, že v konečnej fáze vyšetrovania sa dočkám ozaj spravodlivého rozsudku!

Z radov politickej opozície sa hneď po uvalení väzobného stíhania dotyčných /teraz už nie policajtov, ale páchateľov/ na ministra vnútra Šutaja Eštoka spustila hotová lavína kritiky a výziev na jeho odstúpenie. Ja s nimi zásadne nesúhlasím. Nemyslím si dokonca ani to, žeby mal byť odvolávaný z funkcie, tobôž nie odvolaný. Jeho úlohu vidím len a len vo vzdialenom dohľade nad čistotou a prehľadnosťou vyšetrenia tragédie v Košiciach. Čo sa mu vlastne vyčíta? Zlý systém riadenia jeho rezortu. Milujem toto indiferentné názvoslovie, ktoré vyjadruje všetko a nič súčasne. Zlý systém. A už veľakrát som si lámala hlavu nad tým, čo to vlastne znamená. Vo výrobe si to ešte viem predstaviť, ale v polícii? Navyše ma nesmierne irituje, že ešte nikdy nikto nepredložil systém lepší, než je ten jestvujúci. Podľa mňa je v poriadku to, čo máme. Len je nevyhnutné dôsledne ho dodržiavať. Veď to iba dve čiernočierne ovce prekĺzli popod …