olitat

Ak mi nezlyháva pamäť, o pánovi Pellegrinim som vari nenapísala ani čiarku v zlom. Nanajvýš som skomentovala, aký je to len pekný, šarmantný chlapec. Aj preto ma mierne prekvapilo, že môj ostatný skromný článoček s úvahovou otázočkou, či je gayom, ktorý mal vlastne slúžiť iba ako odrazový mostík k pokračujúcej signalizácii na danú tému, vyvolá natoľko negatívnu energiu. Malo to byť len domyslenie celkového možného obrazu jeho konania, ak by skutočne vstúpil do súťaže o voľbu nášho nového prezidenta. A vtedy sa moja fantázia rozplachtila. Ak totiž pán Pellegrini gayom je, a ak by naozaj kandidoval do najvyššej pozície štátu, čo by mu bránilo v tom, aby zopár týždňov po úspechu nepriznal farbu, z verejného tajomstva nespravil verejný fakt a nezačal žiť v páre so svojou láskou? A moje kombinácie končili ďalšou špekuláciou: to by sme potom mali dvoch prvých pánov? Konečne by sme aspoň v niečom mali skutočnú celosvetovú raritu!

Po dopísaní mojej veselej úvahy sa pekne rozbehla debata. Samozrejme, veľmi kritická k môjmu zmýšľaniu a strkaniu sa do intimity iných ľudí. Spokojne som vypla počítač, aj seba a šla som spať. Po opätovnom prebudení sa som zistila, že môj čisto úvahový článoček bol úplne vykopnutý z celkovej obsahovej ponuky blogov Pravdy. A ja vlastne ani netuším, prečo. Najvulgárnejším použitým slovom bolo írečité slovenské TRT. A čo komu mohlo prekážať na otvorenom dialógu ohľadne sexuálnych preferencií jedného muža? Pokiaľ som ho dobre prekukla, on sám by sa iba potmehúdsky uškrnul a odmával moje špekulácie rukou. Dáky ten Matovič do neho šije už roky, tak prečo nie ja? Vo všetkej slušnosti … No ak by aj moje nasledujúce fantazírovanie malo podkopať dôveryhodnosť či spoľahlivosť potenciálneho uchádzača o hradného pána, tak potom – pardón! Nabudúce radšej o delfínoch!