olitat

Žaneta si odpije z kávy a zhlboka sa nadýchne. Jej príbeh pokračuje…

„Mala som trinásť rokov, Džipsy devätnásť. Nebol priamo z partie, zoznámili sme sa u Lindy. Žúrovali sme ako obvykle. Už ani neviem, kto tam Džipsyho doviedol. Z videnia sme sa poznali už aj predtým, no vtedy si ma všimol ako ženu a ja jeho ako muža. V tom čase som už o sexe vedela skoro všetko – ako to funguje chlapovi, aj ako sa pritom cíti žena. Strašne ma lákalo si to konečne vyskúšať. Všetko, čo k telesnej láske patrí, sa mi veľmi páčilo… Tú noc som celú pretancovala s Džipsym. Keď videl, že proti nemu nič nemám, viac ma z rúk nepustil. Žrala som ho. Myslím, že som sa doňho zamilovala na prvý pohľad. Bol urastený, mužný, vtipný a súčasne ohromne nežný. Začali sme spolu chodiť…

Po nejakom čase Džipsy pritvrdil. Neviem, prečo mu to trvalo tak dlho, hoci ja som sa toho prvého ozajstného milovania nevedela dočkať. Možno si ako starší predsa len uvedomoval, aká som ešte mladá. Vedel, že som ešte panna. V kútiku duše som sa bála, že ma nechá, ak s ním nebudem spať, preto som sa stala odvážnejšou. Provokovala som ho a dráždila. Moje hormóny už šaleli. Približne desať, dvanásť dní po našom zoznámení k tomu konečne prišlo. Bolo to jednoducho nádherné. Numero uno. Od prvého razu som vedela, že toto sa mi bude páčiť. Po celý život. Raz a navždy…“

Výňatok z autentického rozhovoru:

olitat: „Džipsy použil prezervatív?“ Žaneta: „Nie. So svojimi chlapcami som gumu nikdy nepoužívala.“ „Prečo?“ „Čo ja viem…Keď som do niekoho zamilovaná, tak je to také trápne od nich žiadať. A ja som na to nikdy nenašla odvahu, ani chuť.“ „Chodila si niekedy s chlapcom, ktorý sám od seba chcel použiť prezervatív?“ „Nie, nikdy.“ „Ani raz? Chlapec alebo muž, ktorý by aspoň spomenul tú možnosť…?“ „Vravím, že nie. S takým som sa nikdy nestretla.“ „Nebála si sa, že otehotnieš?“ „Vtedy som nad tým nerozmýšľala.“ „A pohlavné choroby?“ „Keď som ich ľúbila, tak som ich asi neupodozrievala zo syfla, no nie?“ „Dávali si pozor oni?“ „Nie. Vždy sme išli naplno.“ „Otehotnela si niekedy?“ „Raz.“ „Ale dieťa nemáš.“ „Nie.“ „Čo máš z celého milovania najradšej?“ „Hladkanie a keď mi hovorí, ako veľmi ma ľúbi a že by ma nedal za celý svet…“

„Po polroku randenia mi už Džipsy liezol na nervy. Po roku sme sa rozišli. Po ňom som mala ešte veľa chlapcov. V podstate neprešiel deň, ktorý by som nezakončila pohlavným stykom. Málokedy som bola do nich zamilovaná. Skôr to bola zvedavosť. Nenásytnosť, strach zo samoty. Tak naozaj sa mi to stalo až v pätnástich. Strašne som sa zabuchla. Chovala som sa ako úplne šibnutá. To tá moja j*bnutá hlava. Ďuri bol chlapec mojej kamošky Jany. Tiež z partie. Neviem, čo to do mňa vliezlo. Chcela som ho mať. Za každú cenu. Bolo to úplne príšerné. Vystrájala som, v noci som nemohla poriadne spávať, zožierala ma žiarlivosť, túlala som sa sama po uliciach. Raz som sa aj vybrala za ňou, za Janou. Neviem, čo som jej vlastne chcela povedať. Skončilo sa to tak, že som stála pred ich domom a hádzala do okien kamene. Aj sa mi podarilo jedno rozbiť. Potom som ušla… Ďuriho som dostala. Jana ma skoro zabila. Niekoľkokrát som sa s ním vyspala a bolo po láske. Nevedel to robiť…

V tom čase to bolo v partii celkom bežné. S babami sme si navzájom preberali chalanov. Neviem, v čom to bolo, ale ak sa mi nejaký zapáčil, musela som ho mať. Kamoška-nekamoška. Aj ostatné dievčatá boli také isté. Neraz sme sa aj normálne pobili. Alebo sme si len nadávali: „Ty k*rva jedna!“ „Nie ja, to ty si k*rva!“ A tak stále dokola. Dnes mi to pripadá strašne smiešne…“ POKRAČOVANIE NABUDÚCE.