olitat

V spravodajskej relácii V politike na TA3 sa v nedeľu zišla vskutku silná zostava. Pán Heger, pán Fico a môj obľúbený moderátor pán Iliev, čo už vopred zaručovalo výbušnú atmosféru. Nuž, výbušná bola, ibaže celkom ináč, než som si predstavovala. Výsledný dojem? Rozpaky, znechutenie a sklamanie…

Väčšina z nás bola vychovaná tak, že na návšteve sa máme správať slušne, skromne, sadnúť si až na vyzvanie, s úctou k hostiteľovi. V dospelosti som si osvojila zásadu, ktorú ma naučili životné skúsenosti. Vyberám si aj hostiteľa, aj zostavu ďalších pozvaných. Pokiaľ mi jedno či druhé nevyhovuje, prosté riešenie je naporúdzi: nikam nejdem a basta… Debata sa rozvíjala celkom sľubne až do okamihu, keď pán Fico vytiahol malú mašinku a napriek námietkam pána Ilieva sa rozhodol za každú cenu vypustiť do éteru obsah natočenej nahrávky. Darmo moderátor dôrazne upozorňoval na fakt, že na ničom takom sa s Ficom nedojednali, že témy boli určené vopred, so súhlasom zúčastnených diskutérov a že bez znalosti obsahu nemôže posúdiť vhodnosť prezentácie pred širokou verejnosťou. /Od vulgarizmov, cez sexy- vzdychy až po propagáciu fašizmu mohlo byť na tej nahrávke hocičo, však?/ No nezabralo nič. Fico ju pustil aj tak. Zahryzol sa ako buldog a svoj úmysel aj uskutočnil. Pán Iliev /respektíve réžia/ sa razom ocitol v prekérnej situácii. Skutočne som mu nezávidela. Mal iba dve možnosti: alebo ako slušný hostiteľ strpieť nenáležité chovanie mimoriadne drzého hosťa, alebo ho vykázať zo svojho domu. Veľmi múdro si zvolil prvú z možností. Viete si predstaviť ten huriavk, čo by sa spustil, keby pána Fica ochrankári nasilu vyviedli zo štúdia? Mňa osobne by to síce pobavilo, ale predsa len by to bola prisilná káva. A mnohých občanov tejto republiky by už vonkoncom nezaujímalo, kto bol ozajstným páchateľom takého kolosálneho trapasu v priamom prenose. Nuž, a čo tým pán Fico dosiahol? V prvom rade výrazný pokles mojej akej-takej úcty k jeho opozičnej politike. Tentokrát proste prekročil mieru únosnosti. Alebo polopatisticky: zachoval sa ako nechutne arogantný mamľas, nie ako skúsený zodpovedný politik, rešpektujúci elementárne pravidlá. A už mu nepomohli ani trefné žartovné bonmoty…

Avšak ani pán Heger sa práve nevyznamenal. Ak nemal slovo, vstupoval do debaty aspoň infantilnými ironickými povzdychmi a vyškerenými grimasami. Podľa mňa boli celkom nevhodné a zbytočne teatrálne. Mohol si zachovať dôstojnosť či už ako bývalý minister, predseda vlády, odvolaný alebo poverený. U mňa by zo správania vyfasoval tri mínus. Jeho výkon svedčí len o jeho nezrelosti na úrovni popleteného adolescenta a patril by iba ak na futbalový zápas a nie na špičkovú pozíciu reprezentanta našej krajiny…

Uznávam, že pán Iliev sa ocitol v komplikovanej situácii, no aj voči nemu mám kritickú poznámku. Inokedy sa mi páči, ako svojich hostí usmerňuje, ak výrazne zabočia na vedľajšiu koľaj a nedržia sa dohodnutej témy. Tentokrát toho však bolo akosi priveľa. Už po piatich-šiestich slovách svojim hosťom skákal do reči, až z toho nebola odpoveď, ale nechutná sekaná. Hoci bol v očividnom časovom strese, všetky tie nedokončené vety ma akurát tak len podráždili. Možno by do budúcna bolo vhodnejšie zamerať sa na menej tém a radšej sa venovať jednej poriadne, do hĺbky. Ešte vždy platí to staré známe: menej je niekedy viac…

A čo z tej debaty mal divák? Zmätočný, akoby narýchlo ukuchtený eintopf. Za jediné pozitívum považujem vtipný fakt, že pánovi Ficovi napokon jeho zámery nevyšli. Keďže sa zvukári nemali možnosť vopred nachystať na pustenie inkriminovanej nahrávky, bola mu na veľké oné. Rozumela som tak asi ôsmim slovám, z ktorých všetky som identifikovala ako predložky…

Zopár dní po uvedenej nepodarenej besede mal tlačovú konferenciu policajný prezident pán Hamran. Nezapieram, prekvapilo ma to, pretože sa to nestáva často. A považujem to za správne. Naši chlapci v uniformách nie sú nijaké filmové celebritky, aby svoje vnady sústavne otŕčali pred kamerami. No dôvod tejto tlačovky ma doslova šokoval. Hoci sa mi veľmi páčilo, ako sa pán Hamran zastal svojich chlapov aj ich náročnej práce, jeho nasledujúce tvrdenie ma doslova priklincovalo k stoličke. S odvolaním sa aj na vyhlásenia pána Fica a spol. poukázal na to, ako sa manipuluje s predloženými dôkazmi. Uviedol iba dva konkrétne príklady, no mne úplne stačili aj tie, aby som takmer zamrzla od hrôzy. Slovenčina je nádherný jazyk, ale už na základke nás všetkých poučili, nakoľko je ľahké aj jediným znamienkom celkom zmeniť obsah slova. Asi najznámejším príkladom je znenie: „sedieť na sude“ a „sedieť na súde“. A odrazu som si vypočula, že v prepisoch z odposluchov či vypočúvaní sa nielenže pridávali alebo odoberali dĺžne, ale jednoduchým vynechaním celých skupín slov sa úplne menil význam celých viet, vďaka čomu sa zvrtol o 180 stupňov! Zo záporu bol odrazu klad a naopak. Keď pán Hamran na to upozornil policajnú inšpekciu, nedovolal sa nápravy. A rovnako so svojou sťažnosťou pochodil u generálneho prokurátora, ktorý to síce dal preveriť, ale potom sa spoľahol na akceptáciu poverenou osobou. A tá nezistila v prepisoch nijakú chybu…

A ja sa pýtam: o čo tu, dofrasa, ide? Kde je pravda? Ako sa také niečo môže stať? Ide o omyl, zanedbanie povinností alebo o sprostý podvod? Komu sa dá ešte veriť? Či už naozaj nikomu? Po uverejnení natoľko závažných skutočností by podľa mňa mal pán generálny prokurátor okamžite konať. A vyvodiť tvrdé opatrenia nielen voči prepisovateľom nahrávok, policajnej inšpekcii, ale aj voči trestuhodnému konaniu vlastných podriadených, ak už nie voči sebe samému…!