olitat

Zvolebnieva sa nám stále prudšie a prudšie. Besedy k aktuálnemu stavu politického diania na Slovensku striedajú komentáre odborníkov, tlačovky jednotlivých strán a hnutí, debaty oponentov, informácie o posilňovaní rozširujúcich sa zoznamov kandidátov do parlamentu, po odbití včerajšej nultej hodiny aj o definitívnej uzávierke podania prihlášok. Sem-tam sa dokonca mihne aj dáky ten bod predvolebného sľubu. No skutočne iba sem-tam. Strany a hnutia si totiž momentálne robia oveľa väčšie starosti samy o seba, než o nás, radových občanov. Vraj tak konajú pre naše budúce blaho? Zabudni! Možno tak zopár jedincov…

Už mnohokrát som pochválila reláciu Na hrane televízie JOJ/24, vrátane jej rozšíreného vydania, v ktorom diskutujúci odpovedajú aj na priame otázky divákov. No ani raz som nespomenula svoj obdiv k jej redaktorke – pani Janke Krescanko Dibákovej. Je krásna, debaty vedie pokojne a s náležitým rozhľadom. Jej zbulvarizované súkromie ma nezaujíma, pretože viem, že na príprave programu sa spolupodieľa celý kolektív ďalších ľudí – od výberu hostí až po zvolené témy. A práve to posledné vydanie zo sezónnej série ma znovu upútalo. Diskutujúcimi boli pani Letanovská, staronová tvár strany Demokrati, ktorej pán Heger za cenu nesmierneho sebaobetovania sa prenechal líderstvo, a všetkými masťami mazaný, ostrieľaný politický veterán pán Fico. A opäť sa raz preukázala šlendriánska krátkozrakosť a amaterizmus nášho vrchného trapoša, keď do tohto ringu nepostavil sám seba, ale poslal doň obetného baránka. Stručne vyjadrené: pani Letanovskú nespasilo ani ustavičné odvolávanie sa na jej životný príbeh, s ktorým sa do boja vrhla. Darmo sa oháňala všetkými frázami, ktoré stihla pochytiť z materskej základne OĽaNO a ktoré sa akosi automaticky preniesli aj k Hegerovi. Jej viac než chabé znalosti faktov a reálií boli doslova fatálne. Pán Fico sa sprvu džentlmensky krotil, no napokon sa ani on nezdržal dvoch-troch kritických osobných poznámok na jej adresu. Tam, kde sa dotyčná dáma snažila zaštítiť poukazovaním na minulosť v zmysle „…lebo mafián Fico…“, tam jej podkutý protihráč akoby z rukáva sypal jeden fakt za druhým, overiteľné čísla, zdôvodnenia a jasné kontúry možných riešení súčasných problémov. Z celej medicíny spoľahlivo rozpoznám akurát tak skalpel, no o nastolených témach som namojdušu vedela viac, než to nešťastne bľabotajúce jahňa. Nie, nebolo fér umiestniť tých dvoch nieto na susedné stoličky, ale ani do jednej miestnosti! V boxerskej terminológii by sa to nasadenie dalo označiť za ľahkú mušiu váhu proti superťažkej…

Celkom iný dojem vo mne zanechala diskusia dvoch bývalých spolupartajníkov – pána Matoviča a pána Hegera. Neviem, čí to bol nápad, posadiť ich za jeden stôl, no musím uznať, že to bol programový génius. Po počiatočnom pritakávaní si ohľadne vzťahu k pánom Ficovi a Pellegrinimu, sa odrazu rozbehli na opačné svetové strany. Jeden zamieril na sever, druhý na juh, aby napokon obaja skončili holými zadkami na ľadových kryhách. Už dlho som sa na niečom tak dobre nezabavila. Sotva som stačila otáčať hlavu nad tým rétorickým pingpongom. Najčastejšími hláškami boli: „Ale veď to bol tvoj nominant!“ „Nie môj, tvoj!“ „A kto ho mal odvolať a neodvolal?“ „A prečo si to neriešil, keď si už o tom vedel?“ A podobne. V štýle: ja nič, ja muzikant… Reprízu ich siahodlhého nezmyselného dialógu hocikedy uprednostním aj pred takými komediálnymi skvostmi, akými sú trebárs moji milovaní Piráti z Karibiku…

I prišlo na lámanie chleba a odkrývanie kariet. Okrem iných aj hnutie OĽaNO a priatelia dnes zverejnilo svoju kandidátnu listinu – na tlačovke s mottom „My vás mafii nepredáme“. Po klasickom úvode „…lebo Fico, lebo Pellegrini“ nezabudol spomenúť ani kabelky pani Jankovskej. Už ho začínam podozrievať, že dámske doplnky sú jeho dobre utajovaným hriešnym fetišom. Ak ma ešte nimi bude vytáčať, fakt mu dákeho toho Gucciho pošlem, aby sa mal počas dlhých zimných večerov s čím pomaznať… Až potom nám predstavil novú líderku hnutia – pani Eriku Jurinovú. Nepopieram, sympatická dáma, no z vyjazdených koľají veru nevybočila. Vraj: „Nechceme konfrontačný typ politiky. V uplynulých rokoch sme nikdy nerobili žiadne obchody, nekupčili sme…“ Wow! To vážne?! Naozaj si všetci politici myslia, že každý občan tejto republiky má selektívnu pamäť lobotomizovaného pacienta? A ktože asi tak v skutočnosti zapríčinil definitívny pád koalície? Kto najviac osočoval, vydieral, kládol si nesplniteľné podmienky, z večera do rána menil názor, všade zasieval iba chaos, zmätok, až nenávisť? K meritu veci sme sa prepracovali až po povinnej papagájčine. Náš celým národom milovaný ctihodný hetero pán z Trnavy sa /výnimočne!/ celkom múdro zaradil na 150-te miesto uchádzačov. Ani ja som sa nikdy necítila dobre v šedom priemere – je tam priveľká tlačenica. Keď už, tak som chcela byť alebo prvá, alebo posledná. To sú príjemné pozície, na ktorých je najpravdepodobnejšie, že si vás ktosi všimne. A už sa na nás valili predstavovaní prišelci – omrvinky, kde-kade vyzbierané po ceste. Medzi tými najvzácnejšími sa /ako inak!/ ocitli zoskupenia ako „Pačivale Roma“ či „Magyar szívek“, mini Kresťanská únia, double-mini Za ľudí, hnutie NOVA , a toľko politických platforiem, žeby som ich musela menovať celé hodiny. K Rómom sa prihováral obzvlášť dojímavo. To len ja si ani za svet neviem spomenúť na nič konkrétne, čo by tento pajác s rozoklaným hadím jazykom pre nich kedy naozaj urobil. Či…?!

Ale na záver mám predsa len jednu skvelú správu! Poklusom sa k nám vrátil pán Martinko Klus! Síce na poslednú chvíľu, ale predsa to stihol. Napokon ho prichýlilo hnutie Sme rodina – taktiež so zaradením na výhodné 150-te miesto. A ja som si už o neho začala robiť vážne starosti! Či v tých kanáloch, do ktorých ho zahnala hanba z totálneho debaklu pri uchádzaní sa o post auditora Európskeho parlamentu, kde nedostal ani jediný hlas, má čo jesť i piť, či sa v tej stoke sebaľútosti neutopil, nedajbože si inak neublížil… Mohol dať o sebe vedieť už skôr, čo myslíte? Od marca nás nechal starostiť sa o jeho ďalší osud a – ajhľa! Je znovu späť. Živý a zdravý. Plný sebavedomia, nadutosti a arogancie. Ako za stara… V tomto výnimočnom roku piatu veľmoc žiadna uhorková sezóna veru nepostihne. Nuda nebude. Máme sa na čo tešiť!