olitat

Sú politici, ktorí si vidia ďalej od nosa, takpovediac aj za roh. Potom je šedá skupina tých takmer neviditeľných. A rad uzatvárajú šašovia, čo sa narodili vari len na to, aby pobavili našu širokú pospolitosť. Za každú cenu. Hlavne keď podaktorí naši spoluobčania už pomaly nemajú ani na chlieb! Z primusenia som sa trochu zorientovala v tureckých nekonečných […]

Starého psa nové kúsky nenaučíš. Alebo: Zvyk je železná košeľa. Ešte za predinternetovských čias som sa naučila rýchlo pochytať všetky aktuálne informácie z domova i zo sveta. V televízii na Teletexte. Prelistovala som si obsah, prečítala tie, čo ma upútali a zaraz som bola o čosi múdrejšia. Dnes však už túto metódu nikomu neodporúčam. Podaktoré názvy článkov […]

… a v tomto skromnom blogerskom príspevku sa pokúsim objasniť, prečo. Viem, že moje úvodné vyhlásenie v mnohých ľuďoch vzbudí vlnu nevôle, odporu, ba aj nenávisti, ale nedokážem si pomôcť. Proste musím, lebo to tak cítim. Nie som závistlivá osoba, takže jeho mnohomiliónové majetky, mnohopočetné potomstvo, a už vôbec nie jeho hárem ma neprivádzajú do rozpakov, […]

Vari už nikto nepochybuje o tom, nakoľko hlboko za ostatných 30 rokov klesla úroveň ponuky našich televíznych programov. Mladá generácia si trošku zaloví na internete, len aby si užila ozajstnú kultúru, tá najmladšia už vôbec netuší, čo taký dobrý film je. Akceptuje aj zamorenie častými reprízami, prerušovačkami reklamami, teleshopingovými pásmami a upútavkami na […]

Tým rozhľadenejším či tým, ktorí viac pamätajú, istotne chytro zaplo, že tentokrát nie som účelovo vulgárna kvôli upútaniu pozornosti, ale že som použila citát Josefa Kemra z českej klasickej komédie. A navyše si neodpustím ani istú vetičku /jednu z mojich najmenej obľúbených/. No nevravela som to vari už tisíkrát? Ľudstvo nemohlo vyfasovať horšiu, podlejšiu a […]

Naša prvá dáma šansónu, pani Hana Hegerová, sa raz na otázku, ako sa jej po presídlení z rodného Slovenska do Čiech vodilo, odpovedala s múdrosťou jej vlastnou: „Cítim sa tu ako doma, ale správam sa ako skromný hosť.“ Nuž, aj ja som sa pokúsila naplniť toto krédo. Väčšinou úspešne, občas aj nie. Ale vari sa cení aj úprimná snaha, nošak? Asi tri dni pred […]

Bez mučenia sa priznávam, že som typicky mestský typ z dolniakov. Vždy uprednostním posedenie v útulnej krčmičke pred pobytom v prírode formou objímačky stromov. Pretože tá naša vraj „matička“ je parádne falošná macocha, potvorská mrcha. Neraz mi to dokázala. Potmehúdsky vás najprv navnadí na krásu posedenia na rozkvitnutej lúke, len aby na vás o niekoľko […]

Dlhodobo žiť a pracovať v zahraničí nie je vôbec jednoduché. Iba moja mladícka nerozvážnosť, naivita, ba až hlúposť a túžba po dobrodružstve ma kedysi zaviali do ďalekých končín. Nie, nešla som tam ako zberačka ovocia, au-pairka, ani pornoherečka, alebo pouličná radodajka, lež ako predstaviteľka svojho riadne vyštudovaného technického odboru. Bola to nesmierne […]

A že sa ich okolo mňa prehnalo už parádne vysoké kopisko! Sama seba považujem za vyrovnanú, pokojnú, mierumilovnú osobu, no ešte stále existujú správy, ktoré ma dokážu rozžeraviť dobiela. K takým patrí aj tá zo včerajška. Dokážem rozumom účinne krotiť svoj emocionálny vnútorný svet. Vari miliónkrát som si radšej zahryzla do jazyka či hrdo odkráčala stredom […]

Istý čas som pracovala v nemeckom Mníchove. Tých, ktorým sa v tomto momente perverzne rozžiarili očičká, musím trpko sklamať. Nie, nerobila som tam sociálnu pracovníčku, ale pôsobila som vo svojom pôvodnom odbore: ako projektantka – statička, v serióznom projektovom ústave. V tých časoch Slovensko zachvátil prudký dočasný úpadok stavbárskeho remesla a nemecké […]