olitat

Ani po siahodlhom pátraní sa mi dodnes nepodarilo zistiť, odkiaľ pramenia sympatie, indiferencia alebo nesympatie človeka k ostatným ľuďom. Naše obe mozgové hemisféry v tomto ohľade kooperujú pomerne zvláštne, no najmä individuálne a celkom odlišne. Akoby každý z nás mal v sebe zabudovaný špeciálny kompas, ktorým sa riadi. No jednu vec som si za roky pozorovania osvojila: […]

Hopla, pardon, slovo „rýpe“ je už zastarané. Vraj politicky nekorektné. Preto použijem radšej to správne. Pán Šimečka nerýpe, ale vyzýva. Istotne sa mu podučil v ďalekej cudzine, kde sa veľa rokov školil a prevzal tie inokrajné obyčaje. Ja si môžem dovoliť používať aj tie naše. Írečité, domáce, ktorým každý našinec rozumie. On si to dovoliť nemôže. […]

Ľudia sú všelijakí. Podľa vzhľadu existujú vysokí, aj maličkí. Vychudnutí, aj guľatučkí. S hustou hrivou, aj holohlaví. S modrými, hnedými i sivými očami. S dlhým nosom, aj s drobnou gombičkou. Rovnaké odlišnosti sa dajú nájsť i v ľudských charakteroch. Máme dobrých, aj zlých. S rovnou, aj pokrivenou chrbticou. Priame povahy, aj pozabučníkov. Štedrých, aj […]

Nedávno som jeden titulok pasovala na najhlúpejší roka. No neprešiel ani týždeň a máme tu ďalšieho kandidáta, totálnu haluz. Nie som nijaký génius, ale hlúposť rozoznám na sto míľ od seba. Zvyčajne nie sú potrebné tri absolvované univerzity – úplne stačí použiť zdravý sedliacky rozum. Tá predchádzajúca hláška pochádzala z teletextu Stv1. Táto druhá, […]

Sú politici, ktorí si vidia ďalej od nosa, takpovediac aj za roh. Potom je šedá skupina tých takmer neviditeľných. A rad uzatvárajú šašovia, čo sa narodili vari len na to, aby pobavili našu širokú pospolitosť. Za každú cenu. Hlavne keď podaktorí naši spoluobčania už pomaly nemajú ani na chlieb! Z primusenia som sa trochu zorientovala v tureckých nekonečných […]

Starého psa nové kúsky nenaučíš. Alebo: Zvyk je železná košeľa. Ešte za predinternetovských čias som sa naučila rýchlo pochytať všetky aktuálne informácie z domova i zo sveta. V televízii na Teletexte. Prelistovala som si obsah, prečítala tie, čo ma upútali a zaraz som bola o čosi múdrejšia. Dnes však už túto metódu nikomu neodporúčam. Podaktoré názvy článkov […]

… a v tomto skromnom blogerskom príspevku sa pokúsim objasniť, prečo. Viem, že moje úvodné vyhlásenie v mnohých ľuďoch vzbudí vlnu nevôle, odporu, ba aj nenávisti, ale nedokážem si pomôcť. Proste musím, lebo to tak cítim. Nie som závistlivá osoba, takže jeho mnohomiliónové majetky, mnohopočetné potomstvo, a už vôbec nie jeho hárem ma neprivádzajú do rozpakov, […]

Vari už nikto nepochybuje o tom, nakoľko hlboko za ostatných 30 rokov klesla úroveň ponuky našich televíznych programov. Mladá generácia si trošku zaloví na internete, len aby si užila ozajstnú kultúru, tá najmladšia už vôbec netuší, čo taký dobrý film je. Akceptuje aj zamorenie častými reprízami, prerušovačkami reklamami, teleshopingovými pásmami a upútavkami na […]

Tým rozhľadenejším či tým, ktorí viac pamätajú, istotne chytro zaplo, že tentokrát nie som účelovo vulgárna kvôli upútaniu pozornosti, ale že som použila citát Josefa Kemra z českej klasickej komédie. A navyše si neodpustím ani istú vetičku /jednu z mojich najmenej obľúbených/. No nevravela som to vari už tisíkrát? Ľudstvo nemohlo vyfasovať horšiu, podlejšiu a […]

Naša prvá dáma šansónu, pani Hana Hegerová, sa raz na otázku, ako sa jej po presídlení z rodného Slovenska do Čiech vodilo, odpovedala s múdrosťou jej vlastnou: „Cítim sa tu ako doma, ale správam sa ako skromný hosť.“ Nuž, aj ja som sa pokúsila naplniť toto krédo. Väčšinou úspešne, občas aj nie. Ale vari sa cení aj úprimná snaha, nošak? Asi tri dni pred […]